Nepríjemné pípanie vychádzalo z môjho telefónu, keď som sa snažila dovolať otcovi. Nezdvíhal mi to po treťom pokuse a po štvrtom som sa už začala pomaly báť. Dúfam, že je v poriadku.
Potrebovala som sa s niekým v pokoji porozprávať. S niekým ako môj otec. Búrlivé myšlienky na dnešný deň, mi zabránili pokojnému nádychu a výdychu. Od kedy som prišla domov, moje telo je posiate ihlami, ktoré cítim pri každom pohybe. Ostrý hrot, ktorý spôsoboval bolesti vďaka Harryho slovám, síce zmizol, ale krvavé ranky tam stále sú.
Mal by sa nad sebou trocha zamyslieť. To ako povedal profesorovi Millerovi, či chce aby ma pretiahol na parkete len aby upokojil jeho citové výkyvy. Skôr on, by si mal uvedomiť jeho výkyvy nálad. Jeden čas je ku mne milý. No aspoň pre mňa je to od neho milé. Nestačím sa ani otočiť a už sa na mňa pozerá so zamračeným výrazom a s prižmúrenými viečkami.
Deprimuje ma jeho správanie i jeho slová, ktoré sa prekvapivo, vyrývajú do mojej duše čoraz bolestivejšie.
To ako sa predo mnou vystavuje s Marilyn je bolestivé, no i tak sa to nedá porovnávať s tým čo cítim keď ma morduje uštipačnými, ba až niekedy, výsmešnými poznámkami.
Som človek, ktorý od samého detstva stál pevne na nohách a nenechal sa zo sebou zahrávať ako drevená bábika v divadle, ťahaná tenkými lankami. Nikdy som nedovolila človeku, aby ma bez príčiny urážal. Bola som silná žena, tak ako moja matka. Až kým som nestretla jeho.
Keby len vedel ako ma dokáže psychicky týrať. Niekedy sa pýtam samú seba, prečo práve on? A vlastne, prečo práve ja? Čo ak je to len nejaká hra a ja som to eso, ktoré si vybral ako obeť?
I keď veľmi chcem, nedokážem sa proti jeho chytrým hrám ubrániť. Niečo v mojom vnútri ma doslova udiera a kričí, aby som si ho nevšímala, aby som ho nenávidela, aby som naň kričala za každé hlúpe slovo. No jeho hlas, oči, dotyky, sa pomaly rozplývajú po mojom tele ako sirup naliaty do vody, a tým moje myšlienky, stále smerujú len naňho. I keď ho z duše nenávidím.
*
Hrdlom mi stekal prameň čistej vody, keď som hrdlo fľaše priložila k ústam. S úľavou som si vydýchla, keď som nepociťovala smäd, vďaka ktorému som pred pár sekundami skoro odpadla.
„Ehm,“ odkašľala si niekto. S obočím do polovice čela som sa otočila a zbadala Harryho ranné rozospaté oči.
„Dnes pán Miller chýba. Potreboval si niečo súrne vybaviť a tak dnešná hodina bude so mnou,“ povedal a zadíval sa na mňa.
Zamračila som sa nad predstavou Harryho učiteľského štýlu a sklonila hlavu smerom k zemi.
„Dal mi nejaký papier na ktorom sú nejaké informácie ohľadom Ontaria.“ Hneď ako povedal z vrecka jeho čiernych upnutých jeansov vytiahol pokrčený papier.
Okašľal si a začal čítať.
„Dvadsiateho, čiže o týždeň v piatok sa začína prvé kolo Ontaria v Španielsku. Štvrtok ráno vyrážame z letiska Heathrow. Letenky nám dá pán Miller, keď príde. Vlastne to je dôvod prečo tu dnes nie je. Ubytovanie bude v hotely Roc Linda, ktorý je aj s bazénom,“ prestal čítať a zadíval sa na skandujúcich, ktorí sa už teraz tešili na prijemne vlažnú vodu v bazéne. Pri predstave, že tento výlet bude uskutočnený v blízkosti Harryho mi veľmi do úsmevu nebolo.
„V izbách budete po dvoch.“
Znova všetci začali skandovať a očkom som si všimla ako si Hans pritiahol Lucy k boku a uštedril jej sladký bozk na temeno hlavy.
