Naďalej som stála opretá o chladnú stenu a čakala, kým sa dvere od šatní otvoria.
Čakala som ešte pár minút, keď sa dvere zrazu prudko otvorili a vyletel z nich Harry.
„Uhm, môžeš ísť,“ zamumlal a odkráčal do haly. Pár sekúnd som ešte sledovala Harryho postavu, až kým nezmizol za veľkými dvojkrídlovými dverami. Zhlboka som sa nadýchla a vkročila dnu do šatní.
„Ou, ahoj,“ pozdravila som Marilyn, ktorá si práve vyberala uterák z jej luxusnej tašky.
„Ahoj,“ zašepkala.
V tichu, ktoré panovalo, bolo počuť iba vŕzganie mojej skrinky pri jej otváraní. Vybrala som z nej potrebné veci a z tašky vytiahla svoje lodičky na vysokom opätku. Pán Miller minule spomínal, aby si partnerky priniesli nejaké topánočky, pretože nás bude učiť ďalšiu disciplínu Ontaria, pri ktorej lodičky nesmú chýbať. Bola som zvedavá. I keď niekde vo vnútri som to vedieť nechcela. Pri predstave na ďalšiu tanečnú kreáciu s Harrym, mi liezli zimomriavky po chrbte.
„Počuj Aya, mrzí ma to čo si pred chvíľou videla. Ja..ja som myslela, že...,“ náhle prehovorila Marilyn. Stopla som ju však v strede toho čo mi chcela povedať. Nechcela som, aby sa mi začala ospravedlňovať za incident, ktorý konala šatni s Harrym. Nemala som žalúdok, počúvať jej reči ohľadom toho, do ktorých ma ani nič nie je. Taktiež dobre poznám ako sa človek cíti trápne a zároveň mu líca horia ružencom.
„To je v poriadku. Nič sa nestalo.“
Jemne kývla hlavou, ktorú vzápätí zložila zahanbene dole k zemi.
„Asi začnem klopať,“ zamumlala som a jemne zdvihla kútiky úst. Naťahovala som si na nohy hnedé silonky a vlasy zopínala do drdolu. Samozrejme ako vždy, moje neposedné pramienky vlasov som si zastrčila za ucho.
„Nie Aya. Ja...Harry.. no Harry jednoducho vravel, že ty aj tak budeš meškať a tak,“ koktala.
„Ale nemeškala som,“ precedila som medzi zuby.
Asi po prvý krát som svoj neskorí príchod začala ľutovať.
Prečo sa to nemohlo stať, keď som meškala?! Počkať. A čo ak sa to dialo stále, len ja som o tom nevedela, kvôli mojim neskorým príchodom?
Dočerta. Radšej to nechcem ani vedieť.
„Uhn... taká osobná otázka. Prečo si to nenecháte na doma?“ nervózne som si zahryzla do spodnej pery a cez rameno si prehodila svoj biely voňavý uterák.
„No vieš. Harry je niekedy príliš..uh..nadržaný. A..a no nechce čakať,“ pritom ako hovorila si namotávala jej husté blonďavé vlasy na prst. Z úst sa jej niekedy vyfúkla bublina, ktorú následne praskla.
Začalo ma to čím ďalej, tým viac štvať. Mala som chuť jej tú žuvačku strčiť do nosnej dierky. Bubliny by potom robila len po každom kýchnutí. To by bola sranda. A jej vlásky....AYA!
Skríkla som na svoj vnútorný hlas a škaredé myšlienky zahnala preč.
„Aha.“ Bolo jediné čo vyšlo z mojich úst. To, že je Harry nadržaný to som si už všimla. Ale to, že si svoju nadržanosť vypúšťa niekde v šatni, možno aj na mojej skrinke, fuj. Pri predstave Marilyn ako ju Harry opiera o moju skrinku mi prišlo nevoľno a v hrudníku ma nepríjemne pichlo.
I keď sa ku mne Marilyn správala milo, v jej okolí som však videla jej nenávistné pohľady smerujúce na mňa. To, ako ma prebodáva pohľadom, keď rukami oblapím jeho krk. Je to síce lákavé ošahávať jeho telo, len aby som naštvala Marilyn, ale mám svoju hrdosť. Nedokážem niečo takéto urobiť, len aby som tým mohla naštvať Marilyn. Nedokážem sa dotýkať jeho tela bez toho, aby som na mojom srdci nezanechala ďalšie zemetrasenie.
