„Ticho prosím!“ ozval sa postarší pán a zatlieskal rukami, aby si ho ľudia na vôkol začali všímať. Ja som len ticho stála za ním a nervózne si ťahala rukávy od môjho štrikovaného svetra.

„Chlapci a dievčatá, chcel by som vám predstaviť našu novú tanečníčku Ayu,“

„Aya,“ vyzval ma pán profesor Miller.

Odstúpila som od profesora Millera, nervózne si preplietla ruky za chrbtom a zašepkala : „Ahojte.“

 Všetky oči v miestnosti sa presmerovali na mňa. Nervózne som prešliapavala z nohy na nohu a čakala, kým mi niekto pozdrav opätuje alebo mi podá ruku.

Nikto.

Všetci na mňa bez slova hľadeli a mňa to ešte viac znepokojovalo.  Ticho v miestnosti prerušil, nakoniec, pán profesor Miller.

„Dúfam, že si ju obľúbite. Je to milé a veľmi šikovné dievča.“ Začervenane som sklopila tvár. Stále som čakala na pozdrav alebo menšie privítanie. No stále nikto nič.

„Na druhej strane sú šatne. Bež sa prezliecť,“ zavelil profesor Miller.

Cestou som stále cítila pohľady. Prenikavé pohľady. No jeden z nich bol najintenzívnejší. Otočila som sa a sparila dve smaragdovo zelené dúhovky ako sa vpíjali do tých mojich. Nedokázala som sa od nich odtrhnúť, čo sa mi neskôr aj vypomstilo. Moju telo zasiahol tvrdý uder . Úder do zatvorených dverí, ktoré viedli do šatní. Miernosťou sa ozýval hlasný smiech. No mne do smiechu veľmi nebolo.

Mrknite prosím aj  trailer. Dosť som sa na ňom narobila. :) - https://www.youtube.com/watch?v=aQ_KZcUICqQ

PassionateRead this story for FREE!