Pri srdci som zacítila ďalšie bodnutie. Tento raz ostrou špičkou imaginárneho noža.
Ticho som stála a pohľadom behala po podlahe. Myslím, že Harry má pravdu. Posledná vec po ktorej by som túžila by bola bozk s ním. Alebo?
„Harry, ty tie kroky poznáš?“ spýtal sa pán Miller. Harry pomaly kývol hlavou pričom mu pár kučery spadlo do tváre, ktoré si okamžite začesal prstami dozadu.
„To je skvelé! Môžeš mi pomôcť,“ usmial sa pán profesor a ruku mu položil na rameno.
„A čo ja?“ spýtala som sa.
„Pre teba už mám jednu prácu, Aya,“ povedal pán profesor a odstúpil od Harryho. Prstom mi ukázal, aby som išla z ním. Keď za mnou zavrel dvere od jeho kancelárie ponúkol mi stoličku na ktorú som si sadla. S otvorenými očami do korán som naň hľadela a čakal čo z neho vypadne. Myslím, že som mrkala viečkami len každých pár minút. Trocha som mala strach z toho, čo si pán Miller pre mňa vymyslel.
„Viete, ale ja tie kroky neviem sto percentne. Myslím, že by som sa mala vrátiť a-„ nervózne som mumlala.
„Nie Aya. Myslím, že ak by ste predviedli na Ontariu, to čo dnes v sále tak by ste prvé miesto mali v polovici rukáva. Tanec, Aya, sa nenaučíš ako knihu literatúry. Ak niekto nevie tancovať tak nevie. Ale ak niekto má cit pre tanec, ako ty Aya, kroky sú len improvizáciou. Dobre si ma počúvala, keď som vravel, že tento tanec je vášniví. A ty si tú vášeň predviedla tvojím improvizovaním. Spolu s Harrym. Spoliehala si sa naňho. Akoby ste mali pamäť prepojenú káblom a obidvaja vedeli čo sa ten druhý chystá urobiť. Veľa do vás vkladám Aya. Pevne verím v to, že vy dvaja máte omnoho viac ako na Ontario.“
S tvárou plnou červene som sklopila hlavu a obzerala si svoje tanečné baleríny.
Hltala som každé jedno slovo, ktoré som počula od pána Millera. Má pravdu. Cítila som, že som s Harrym nejako spätá. Len neviem čím. Keď mi oblapí kríže a pritiahne na hruď, cítim jeho srdce. Keď mi stisne ruku, cítim jeho tep. Keď ku mne skloní jeho tvár, cítim jeho teplý dych.
„Ďakujem,“ zašepkala som s tvárou stále sklonenou.
„Odbočili sme od témy,“ uchechtal sa pán Miller a preplietol si prsty na rukách. Lakťami sa oprel o stôl a podoprel si hlavu.
„Zajtra musím naliehavo odísť a potrebujem za seba náhradu.“
„Náhradu? Myslíte mňa?“ neveriacky som otvorila ústa. Dych sa mi na moment zastavil.
„Áno teba Aya. Prekvapená?“
„Trochu. Viete väčšinou vás zastupuje Harry.“
„No veď aj bude. Ten vás zajtra doučí to tango, keď ja budem preč. Ale ty Aya, chcem ťa poprosiť. Zajtra mám hodinu s maličkými deťmi. Chodia tu raz týždenne a práve zajtra majú hodinu. Zajtra ich mám učiť kroky na polku. Vieš dobre, že je to jednoduchý tanec.“
Kývla som.
„Viem Aya, že si šikovná, a tak by som chcel, aby si ma zajtra zastúpila na hodine a naučila tie detičky tých pár krokov.“ Chvíľu sa odmlčal a hľadel na moju reakciu. Moja tvár bola neutrála, ba až bledá.
„Budeš môcť? Alebo-,“
„Nie, nie veľmi rada!“ skočila som do reči pánovi Millerovi. Po tvári sa mi rozlial úsmev a radosťou som sa trocha pomrvila na stoličke.
„Vážne? Si môj poklad, Aya.“ Vstal zo stoličky a podišiel ku mne.
„Zajtra poobede o tretej sa im začína hodina.“
