"No tak Bryan!... kam ma to vlastne berieš?"pozerala som sa na prázdnu, tichú a prašnú cestu.
"Na miesto kde sme sa zoznámili!" Dvíhalo mu kútiky úst.
"To nie je fér!... vieš, že si na nič nepamätám."
V aute ostalo ticho a mne sa hrnuli slzy do očí...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Od kedy sme sa s Bryanom spoznali, boli sme skoro stále spolu. Šoférovanie som mala v krvi a tak som sa popri ňom len zlepšovala. U otca sme si našetrili peniaze a kúpili sme si za ne byt, auto, živobytie,... Mali sme skvelí život bez chýb. Raz sa na pouličné závody prišiel pozrieť aj otec. Jazda predomnou patrila nejakému sopliakovy, ktorý sa vyťahoval svojím "super fárom." Ten to vytiahol na maximum, nevypočítal to a vrazil to presne do mantinelu. Mantinel sa zvalil na zem. Bohužiaľ, doplatil na to môj otec a ja tiež. Auto v plameňoch začalo rotovať a pri dopade na zem vyvalilo kúdel dymu. Utekala som čo najdalej od horiaceho auta. Prudko som zabrzdila. Predomnou bol plot a na ňom tabuľa, ktorá označovala nebezbečenstvo. Bol tam strmý ( vážne, strmý )kopec dole. Kým som sa rozhodovala čo spravím, auto za mnou vybuchlo a mňa to odhodilo za plot. Áno. Presne tak. Strmým kopcom dole. Tento výbuch mi zabezpečil 3 mesiace v kóme. A potom... nič. V pamäti bolo prázdno. Žiadna spomienka. Žiadny náznak toho, že by v mojej pamäti niečo alebo niekto bol. Ani teraz to nie je veľká zmena. Na nič si nespomínam. Dokonca ani Bryana si nepamätám. Cítim k nemu čosi... niečo ako... nedá sa to ani slovami opísť, ale je to čosi silné. Je to láska. Tiež nádej, pocit domova a bezpečia. Viac ani netreba, aby ste vedeli, že je to človek s ktorým ste pripravení zostať v dobrom aj v zlom. Na nič si nepamätám. Bojujem s tým pocitom každý deň keď vstanem aj keď chodím spať. Bojím sa, že to zostane navždy tak. Bryan ma síce stále utešuje a hovorí mi, že to chce len čas a trpezlivosť, ale neviete si predstaviť, aké je to ťažké, keď sa mu pozriem do očí a vidím každú jednu spoločnú chvíľku, každé dobrodružstvo, každý môj úsmev. Ja mu to ale nemám ako oplatiť. Ja nič nemám. On ma má celú. Zato ja mám jeho len kúsok. Niekedy sa mi spomienky vracajú späť, ale to sú len krátke sekundy. Nič, čo by mi pamäť vrátilo. A keď mi tieto myšlienky víria v hlave potom buďte optimistom!
Ale aby som z toho nerobila "baladu." Je to akoby som sa znovu narodila. Nový život, priatelia, zážitky. Všetko je nové. Moja sestra...áno mám aj sestru. Volá sa Natalie.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ona je ale celkom iná. Sme možno sestry, ale len pokrvne. Ona bola vždy "ockovou princeznou" a ja( tá staršia )som bola tá, ktorá vždy platila za jej chyby.
