Remember

Ja si to nepamätám

Adriana

Bryan

"No tak Bryan!... kam ma to vlastne berieš?"pozerala som sa na prázdnu, tichú a prašnú cestu.
"Na miesto kde sme sa zoznámili!" Dvíhalo mu kútiky úst.
"To nie je fér!... vieš, že si na nič nepamätám."
V aute ostalo ticho a  mne sa hrnuli slzy do očí.
Pohľadil ma po líci:"Daj tomu čas. Viem že to nie je ľahké ale...
Bryan stíchol pozerajúc sa do spätného zrkadla.
Po chvíli sa pozrel dopredu a z vážnej tváre sa vyklul sebavedomí úsmev. Pohodlne sa oprel do sedačky auta a z hlboka sa nadýchol.
"Vsadím sa, že v ňom sedí nejaký potetovaný azijat."sledoval cestu blížiacu sa k prašnej pôde.
Obzrela som sa dozadu. Na ceste za nami sa leskla červená Audi R8. Auto ktoré Bryan neuznával. Vlastne on neuznával väčšinu áut.
Jeho štýl bol celkom iný. Preto ho milujem. Je ako ja.
************************************
Audina bola čoraz bližsie k nám. Provokovala. Chcela zaujať. A možno veľa neviem, ale jedno čo viem je, že Bryan sa vyprovokovať nedá. Vrhne sa do akcie a vždy získa čo chce.
"Bryan pribrzdil a nechal auto aby nás predbehlo. Dal mu menší "náskok". Audi začala zrýchlovať a pomaly sa začala strácať z obzoru.
Bryan sa na mňa pozrel a ja na neho.
"Tak čo? Ukážeme mu ako sa má jazdiť?"
Nevenoval mi pohľad.
"Tak na to dupni baby!" Dodala som.
Začali sa závody!
*********************
Náskok mu aj tak nepomohol. Boli sme 10 m pred autom.
"Nedávam mu viac ako 10 sekúnd!"
Vedela som, že aj keď to nie je potrebné, rátala som v hlave:
...6...7...8...9...
Pred odznením 10 sekundy sa autu pred nami "odvarili"piesty a ja som sa cítila, akoby nám patril celý svet. Bol čas ísť domov.

Pri večeri padla reč na deň, kedy sme sa spoznali. Mala som 16 a pracovala som u otca v garáži. Bolo to miesto kde otec strávil väčšinu času. Mal tam autodielňu. Spolu sme opravovali všetko, čo malo "motor". Bryan si hľadal brygádu a otec mu dal šancu.
Zoznámili sme sa práve v garáži. Bryan prišiel a otec ho hneď zamestnal do práce. Ja som mala akurát hlavu pod kapotou auta.
"Tak Bryan! Môžeš začať tým, že pomôžeš Ariane". Ja som vytiahla hlavu spoza auta a samozrejme som nevyzerala, ako po 3 hodinách strávených v salóne krásy. Tvár som mala trochu zašpinenú. Pozrela som sa na Bryana a on na mňa. Hneď sme vedeli, že patríme k sebe. Viem čo si asi hovoríte. "Ohromne romantické."
Otec bol ale zásadne proti randeniu, až kým nebudem mať 18. Ja som ale na otcove rady, pravidlá alebo čo to vlastne bolo, nikdy nedala. Už vtedy som mala vlastnú hlavu a v nej bolo napísané niečo úplne iné.
Pekný príbeh však?
Má to ale jeden háčik.
Ja si to nepamätám.