18. Kapitola

1.5K 72 0
                                    

So Zaynom nie je nič jednoduché, ale ak by som všetko hádzala na neho nebolo by to dobré. Aj ja mám svoje chyby, veľa chýba a dopúšťam sa ich pri ňom neustále, no snažíme sa. Sme tak odlišný a pritom tak rovnaký. Ani keď sa vo väčšine naše názory nezhodujú, nikdy som ani na sekundu nepochybovala o tom, že k sebe jednoducho patríme.

            Myslím, že to každý človek vycíti, keď stretne toho, kto mu bol súdený. Síce by som to do Zayn na začiatku vôbec nepovedala, ale cesty osudu sú nepredvídateľné. Naše životy zamotal tak, že rozuzliť ich ide iba veľmi ťažko, ak vôbec.

            Žila som so Zaynom, ale nič nebolo také ako pred tým. Nebola som jeho väzňom, ale bola som tu doma. Preto som sa mohla túlať po vonku kedy som chcela, samozrejme s jedným obmedzením, že o tom Zayn musel vedieť. Neodpustil by si, aby by nad každou situáciou nemal kontrolu a už vôbec by nezniesol fakt, že nevie kde presne sa nachádzam.

            Všetko sa vrátilo do starých koľají a ja som si na to až podozrivo rýchlo zvykla. Vlastne všetko, až na to, že Eleanor sa ozvala naposledy pred dvoma týždňami. Celý čas bola v Manchestri a ja som bola stále na vážkach. Ozvať sa jej prvá alebo jej ešte nechať čas? Ale to čakanie bolo pre mňa hrozné. Avšak ešte hrošie bolo to, že dnes sa má vrátiť domov.

            Okrem jej príchodu som sa stresovala aj z toho, že som bola na pohovore. Prvý pohovor môjho života a dopadol vážne veľmi dobre. Pred nedávnom som na Zayna vyrukovala s tým, že potrebujem niečo robiť. Na žiadnu školu som si žiaľ nestihla prihlášku podať, pretože to pre mňa bolo naozaj to posledné na čo by som pomyslela. Tak som mu navrhla, že by som mohla začať pracovať.

           

            Naozaj som neznášala fakt, že som na ňom bola závislá. Nechcela som to a potrebovala som sa pre vlastné dobro postaviť na nohy. Aspoň na rok, kým si počkám a môžem aj ja skúsiť nejakú univerzitu. Vždy to bol môj sen, až kým Zayn celkom neprehádzal všetky priority môjho života.

            Netreba sa veľmi diviť, že Zayn okamžite môj návrh zamietol. Ďalšia hádka bola na svete, no o pár hodín na to prišiel s návrhom, že môžem pracovať vo firme jeho dobrého známeho. To sa zase nepáčilo mne. Chápem, že Zayn má úžasné konexie a nech ich má, no nechcem, aby ich využíval takýmto spôsobom. Prácu som si chcela zaslúžiť, nie byť typ človeka, ktorý ju má vďaka protekcií.

            Našťastie hneď ako som prišla do firmy došlo mi, že to vôbec neznamená, že som prijatá. Zayn iba vybavil pohovor a všetko ostatné si už musím vybaviť ja sama. Už od prvej chvíle mi bola celá firma a aj jej riaditeľ veľmi sympatický. Bol milý, preto nechápem, ako je možné, že sa pozná so Zaynom, keďže je známe v akej brandži sa Zayn pohybuje.

            Neriešila som to. Ja budem spokojná, že nebudem trčať doma a budem užitočná a Zayn bude spokojný, pretože bude vedieť, že hoci som nie na dosah aj tak sa mi nič nestane. Ten chlap je niekedy bojazlivejší ako ženská. Ale iba ak ide o mňa, čo mi lichotí a príde mi to milé.

            Táto práca sa mi isto bude páčiť, pretože to pre mňa bude niečo úplne prirodzené. Prekladanie z môjho materského jazyka – francúzštiny – do jazyka, ktorý používam denne a stal sa pre mňa niečím automatickým? To je sen každého. Bola som rada, že aj moje výsledky zo školy nadchli pána Coopera. Napriek všetkému mi však nemohol dať prácu na plný úväzok. Okamžite mi však navrhol, že popri tom, ako budem o rok študovať na vysokej škole sa všetko môže zmeniť.

Revenge of the villain [z.m.] 2. séria ✓Where stories live. Discover now