Revenge of the villain [z.m.] 2. séria ✓

2. Kapitola

Opäť som to urobil a opäť raz som z toho mal hrozný pocit. Hruď mi zvieral zvláštny pocit, keď som ležal vedľa nahého dievčaťa, ktorej intímne partie zakrývala iba občasne tenká obliečka. Nebudem popierať, že namiesto nej by som si najradšej predstavil niekoho úplne iného.

 

            „Nad čím premýšľaš?“ opýtala sa a hoci som na ňu nepozeral, tušil som, že sa usmieva.

 

            Prevrátil som oči a postavil sa z postele. „Už musím ísť,“ zamrmlal som a prevliekol cez seba tričko.

 

            „Čože?“ posadila sa na posteli a zamračene na mňa pozerala. „Veď som ti predsa vravela, že Amy šla na celý víkend k rodičom. To znemená, že tu môžeš byť celý víkend,“ usmiala sa a poklepkala na miesto, na ktorom som ešte pred pár sekundami ležal.

 

            „Môžem, ale ja proste nechcem,“ odvetil som chladne a sledoval jej šokovaný výraz.

 

            „Povedz mi Zayn, načo ma vlastne máš. Je to skutočne iba kvôli sexu?“ ublížene našpúlila pery, ako 5 ročný fagan, ktorý na Vianoce od rodičov nedostal modré autíčko, ale miesto neho červené.

 

            S miernym úsmevom som prešiel až ku nej a vzal jej bradu neopatrne medzi prsty. „Iste, že ťa mám iba na sex, čo si si myslela?“ uškrnul som sa a so zadosťučinením sledoval jej meniaci sa výraz. Takmer až mŕtvolne zbledla a jej pohľad sa snažil byť vážne veľmi hrozivý. To si ale dievčatko prišlo na zlú adresu. „Hádam si si nemyslela, že ťa milujem,“ zasmial som sa bez štipky radosti.

 

            Opäť sa jej tvár vrátil do normálu a do vyrovnaného výrazu. „Hádam si nemyslíš, že milujem ja teba,“ vyštekla.

 

            „Skôr v to dúfam, pre tvoje vlastné dobro,“ poťapkal som ju po ramene a opäť sa vydal ku dverám. „Menej ťa to bez citov bude bolieť,“ dodal som iba tak mimochodom a začul vrzgnutie postele.

 

            Stála odo mňa iba kúsok obmotaná bielou obličkou a s rozcuchanými vlasmi. „Čo ma bude menej bolieť?“ opýtala sa.

 

            Mlčal som a prebodával ju zamračeným pohľadom. Skutočne chce ešte stále súperiť v tom, kto vie zazerať vražednejšie? O tom som pochyboval od prvej sekundy, čo sa pod ťarchou mojich dúhoviek začala scvrkávať. Už nestála vzpriamene, nepokúšala sa mi odporovať, pretože aj tak vedela, že to nemá nijaký význam. „Musím ísť,“ mrkol som na ňu a chmatol po kľučke, ktorou som nestačil ani potočiť, keď ma vzala za ruku a hlavu si oprela o moje rameno.

 

            „Zlato no tak, nevrav mi, že je pre teba niečo dôležitejšie ako mať celý víkend sex so mnou. Urobila by som všetko po čom túžiš,“ zavrnela mi ucha ako mačka, ktorú som ale ja mal najväčšiu chuť odkopnúť niekam do kúta a poslať na ňu Rikkiho – Niallovho psa – ktorý mačky nemôže ani cítiť.

 

            Tak rád by som jej vykričal, že je pre mňa minimálne jedna vec – osoba – dôležitejšia ako tak nezáživný sex s ňou. Fajn, možno že ak by som nebol zamilovaný, tak by som si ho dokázal plnohodnotne užiť a isto by sa mi aj páčil. V takejto situácií sa iba snažím nezaspať uprostred všetkého.

 

            „Pusť ma, kým je to ešte ako tak dobré,“ varovne som na ňu pozrel. Do jej hlavy akoby sa moje slová vôbec nedostali a zastavili sa pri prvej mŕtvej bunke v jej mozgu.

 

            „Zlato,“ zašepkala a vrhla sa predo mňa, aby ma vlastným telom mohla zastaviť. Zodvihla sa na špičkách, aby mi dosiahla na pery, no skôr ako sa o ne stihla čo i len otrieť, som ju chytil za paže a prudko odsotil bokom. Narazila do steny a šokovane na mňa pozrela.

 

            „Keď poviem nie, tak tým myslím nie,“ zakričal som a na každé slovo kládol poriadny dôraz, aby to pochopila aj ona. „Svet sa netočí okolo teba a ja už vôbec nie som tvoje šteniatko na špagátiku,“ pod mojím zvýšeným hlasom sebou trochu mykla.

 

            Vzdychla si pred tým, ako prehovorila tichým hlasom. „Chcela som si tento víkend užiť, pretože v pondelok odchádzam za našimi do Manchestru. Očividne ty ale záujem nemáš.“

 

            Končene to pochopila, pomyslel som si. „Tak to ich určite pozdrav,“ kývol som a opustil dvere skôr, ako by sa z nej začala hrnúť spŕška nadávok a ja by som bol proste nútený jej urobiť niečo nepekné.

 

            Keď mi otvorili bránu pred mojím domom chvíľu som čakal, až Louis vyjde s autom von. Na sedadle spolujazdca sedela Eleanor a obaja na mňa na pozdrav zamávali. Predpokladám, že Louis vezie El na stanicu, pretože pred pár týždňami jej opäť začal nový semester na univerzite. Je vidieť, že je opäť trochu vo svojej koži, pretože sa jej myšlienky konečne upli k niečomu inému ako ku Diane.

 

            Pri pomyslení nad univerzitou mi prebleskla mysľou Emma, ktorá zase chodí na univerzitu tu v Londýne. Zvláštne, že sa človek ako ona dokáže dostať na výšku. Naopak Dianu si tam viem predstaviť dokonalo. Ibaže ona zomrela tak mladá, že nemala ani možnosť okúsiť vysokoškolský život. Vlastne som sa nikdy nezaujímal o také drobnosti ako boli jej sny, či vyhliadky do budúcnosti.

 

            V dome som okamžite zamieril do pracovne, kde v kreslách sedeli Liam a Tom. „Niečo nové?“ opýtal som sa bez pozdravu a sadol si za stôl.

 

            „No, máme dve nové stopy. Jedna je, že v Dánsku bola použitá kreditná karty Davida Mayersa – brata nášho starého známeho Johna – pričom pokiaľ vieme, tak by mal byť v Severnej Karolíne so svojou manželkou a dvomi deťmi. Preto mi príde veľmi podozrivé, že by si prišiel vybrať 3000 eur práve do Dánska,“ prehovoril Liam a pri tom sa tváril seriózne ako vždy.

 

            „Žije Derekova sesternica ešte stále v Dánsku?“ opýtal som sa zamyslene.

 

            Chvíľu pátral v papieroch, ktoré zvieral v rukách. „Nič tu o tom nie je, ale zistím to.“

 

            „A tá druhá stopa?“ oprel som sa o operadlo koženej stoličky a tázavo pozrel na Toma.

 

            Pokrútil hlavou a papiere v jeho rukách skončili na stole priamo predo mnou. „To už vlastne nie je nič. Jeden náš zdroj z polície totiž priviezol na stanicu chlapa, ktorý sa mal podobať na Josepha. Bol to Brit, žiadny francúzsky prízvuk, ani nič podobné. Nebol to on.“

 

            „Toho chlapa hádam zhltlo peklo,“ zamrmlal som a pozrel von oknom do tmy.