Sex is a drug ♥ (DOKONČENÉ)

26. časť

Richard si pobalí všetky svoje veci, čo tam za celý ten čas doniesol, do jednej krabice a hodí ju do kufra svojho malého Seatu. Ponúkol sa mi, že ma odvezie domov a ja som samozrejme súhlasila.
Cesta sa vznáša v tichom opare našich pocitov a myšlienok. Ani jeden z nás nemá odvahu niečo preriecť. Obi dvaja pozeráme na cestu pred sebou a nechávame sa unášať prehlušujúcim tichom. Až nakoniec zastaneme pred dverami môjho a Andrewovho malého domu a Richard vypne motor.
„Ešte raz prepáč” prehovorí po chvíli ticha. 
„To je v poriadku Rich. Už sa neospravedlňuj.”
„Musím ísť za Andrewom. Aj tomu som dosť ublížil.”
„To asi nie je najlepší nápad” zarazím sa.
„To je jedno.”
Vystúpime z auta a pomalým nervóznym krokom sa presunieme ku vchodovým dverám. Zazvoním. Zazvoním druhý krát. Nikto neotvára. Zazvoním znovu. Nič. Tentoraz už trochu agresívnejšie zazvoní Richard asi tri krát po sebe. Započujem šum a následne odomykanie dverí, ktoré sa nakoniec otvoria a mne sa konečne naskytne pohľad na Andrewa. Okamžite sa zhrozím. Je neoholený, neumytý, strapatý. Oblečené má len biele špinavé tielko a trenky a čo je najhoršie, razí z neho alkohol.
„Andrew” šepnem. Bez jediného náznaku toho, že ma registruje sa vrhne na Richarda a mňa pri tom zhodí na chodník, o ktorý si udriem hlavu. Keď sa pozviecham zo zeme zbadám ako Andrew bezhlavo mláti Richarda do tváre. 
„Andrew, prestaň!” zakričím na neho.
„Stačí Andrew! Veď ho zabiješ!”
Priplazím sa k nim a snažím sa nejako Andrewa dostať preč od Richarda, ale márne. Zrazu sa Andrew zaženie rukou dozadu a vrazí mi päsťou rovno do nosa. Okamžite sa zvalím na nepokosený trávnik a paralizovane zostanem ležať na zemi. Zatvorím oči a prestanem vnímať okolie.

*O hodinu neskôr*
„Je hore! Poďte sem!”
„Emily?! Počuješ ma? Pozri sa na mňa. Koľko prstov ukazujem?”
Pomaly rozlepím oči a naskytne sa mi pohľad na celú moju rodinu.
„Kde... Kde je Andrew?” opatrne sa zodvihnem na lakťoch a rozhliadnem sa okolo seba.
„Na polícii.”
„Čože?”
„Emily, fyzicky napadol osobu pod vplyvom alkoholu. Kde inde by asi teraz bol?” chytí ma za ruku otec.
„A Richard? Richard je v poriadku?”
„Je v nemocnici. Má vážne poranenia lebky, ale doktori povedali, že za nejaký čas bude opäť fit.”
Zveziem sa na lakťoch a opäť ležím z pohľadom ukotveným na luxusnom lustri obývačky mojich rodičov. Chytím sa za nos. Mám tam poriadnu hrču.
„Toto som nechcela.”
„To predsa vôbec nie je tvoja vina” prehovorí konečne mama.
„Musíme ísť za Andrewom. Musíme ho odtiaľ dostať.”
Opatrne sa posadím, chvíľu počkám a postavím sa. Zakrúti sa mi hlava, ale podarí sa mi udržať rovnováhu. Presuniem sa do chodby kde si obujem topánky.
„Kde sú kľúče od auta?”
„Nemôžeš v takomto stave šoférovať. Ja ťa tam zaveziem” podujme sa otec.
„Dobre.”
Sadneme si do auta. Otec neváha a pridá plyn. Rútime sa ako strela na políciu a dúfame, že prídeme včas.
„Otec prečo ste tam niekto nešli hneď? Prečo ste sa o neho neposarali?”
„Prvoradá si bola ty a tvoj syn.”
„Ale Andrew je môj priateľ!” nahnevám sa.
„Emily ukľudni sa. Neboj sa, všetko dobre dopadne.”
Zastaneme na neveľkom parkovisku pred policajnou stanicou. Okamžite sa nahrniem dovnútra a hľadám Andrewa. Nikde ho nevidím.
„Dobrý deň, prepáčte, hľadám svojho manžela Andrewa Heringsona” podídem k nižšej blonďatej policajtke pri pulte.
„Moment. Ach áno, pán Heringson. Je v predbežnom zadržaní.”
„Uh. A nedá sa s tým niečo urobiť? Máme syna. Ja som na materskej a on živí rodinu. Bez neho to nezvládneme.”
„Prepáčte. Musíme počkať na vyjadrenie napadnutého.”
„Richard. To je náš známy. Menšia nezhoda.  Určite ho nebude chcieť udať. Prosím vás” zúfalo sa snažím ďalej.
„Naozaj s tým nemôžem nič urobiť, prepáčte mi.”
„Môžem ho aspoň vidieť?”
„Áno, poďte za mnou.”
Cupitám za ňou rôznymi chodbičkami až sa konečne dostaneme k Andrewovej cele.
„Andrew!”
Policajtka otvorí mreže a ja sa mu vrhnem okolo krku.
„Emily prepáč. Netuším čo ma to napadlo. Naozaj som vtedy ani len nepomyslel na následky. Neublížil som ti?”
„Nie.”
„A tá hrča na nose?” jemne mi palcom prejde po špičke nosa.
„To nič nie je, zahojí sa to.”
„Ako to so mnou vyzerá?”
„Musíme počkať na Richardove vyjadrenie, ale budem sa snažiť ťa odtiaľto dostať, sľubujem” vtisnem mu vrúcny bozk rovno na jeho mäkké roztrasené pery.

Hotovo. Tak ako sa vám páči nová časť? Čo poviete na zvrat udalostí? Čakali ste niečo také?
Chcem sa vám poďakovať za 180K zhliadnutí, ste úžasní. ❤ A taktiež vám chcem všetkým popriať Šťastné a veselé Vianoce 🎄🔔. PS: Veľmi by ma potešilo keby ste sa išli mrknúť aj na môj nový rozbiehajúci sa príbeh Život zamilovanej!