Sex is a drug ♥ (DOKONČENÉ)

14. Útek

Bozkáva ma na bruchu až sa pomaly dostane k môjmu lonu. Začne mi dráždiť klitoris jazykom. Je to príjemné, ale keď si spomeniem kto to spôsobuje, je mi na vracanie. Cítim jeho prst hlboko vo vagíne a zahryznem si do pery, aby som nevidala žiadny zvuk. Postupne pridá ďalšie dva prsty a ja nahlas zavzdychám. Vytiahne zo mňa svoje prsty a presunie sa k mojim ústam. Začne ma nežne bozkávať. Nespolupracujem s ním, nechcem, aby ma bozkával a robil mi dobre. Prestane ma bozkávať a rozkročí sa nad moje ústa. Presne viem čo odo mňa chce, ale ja len otočím hlavu a všimnem si ako sa k nám Richard približuje. Michael si to všimne tiež a prestane.
"Takto to teda nepôjde!"
"Prečo?" zdvihne Richard obočie.
"Myslíš, že je príjemné keď nad nami stojíš?"
"Pre ňu to nie je príjemné ani tak, ani tak, takže to máš za jedno."
"Nemám! Zmizni od tiaľto preč! Nikdy som ti nemal hovoriť, že sú tu."
"Ale povedal si" zasmeje sa Richard. Michael sa presunie k dverám a otvorí ich.
"Choď preč!"
"Keď ma vyhodíš tak pôjdem rovno na políciu."
"Vydieraš ma?" zavrčí Michael.
"To by som si nedovolil."
"Tak zmizni!"
"Sorry kámo, ale nemôžem ťa brať vážne."
"Prečo?"
"Hojdá sa ti penis" uškrnie sa. Neovládnem sa a začnem sa smiať z plných pľúc. Michael očervenie od hanby a nevie čo mu má na to povedať. Oblečie si boxerky, chytí ho za rukáv a ťahá ho preč. Využijem to a vybehnem z dverí. Rozbehnem sa po dlhej chodbe a hľadám Andrewa. Kričím jeho meno najhlasnejšie ako môžem, ale Andrew sa neozýva. Otváram všetky miestnosti, ktoré nie sú zamknuté. Čo ak som sa rozbehla zlým smerom? Otvorím dvere úplne na konci a ofúkne ma chladný štipľavý vietor. Našla som východ! Ešte by to chcelo nájsť Andrewa, aby sme mohli ujsť. Zatvorím ich a rýchlym krokom sa presuniem k najbližšiemu rohu. Michael sa vracia späť. Vojde do miestnosti, z ktorej som ušla.
"Čo to do pekla...?"
Hľadám kde sa mám ukryť, ale nič ma nenapadá. Tak teda otvorím najbližšie dvere. Stojím vo veľkej bielej izbe s posteľou, veľkou skriňou, ďalšími dvoma dvermi a zrkadlom nad posteľou. Otvorím prvé dvere a zistím, že som sa ocitla v kúpeľni. Za ďalšími dverami je šatník. Aspoň niečo pozitívne. Vytiahnem z neho voľné kraťasy po kolená, čierne tielko a veľkú pánsku mikinu. Vždy lepšie ako byť nahá. Sadnem si na posteľ a čakám čo sa bude diať. Nič nepočujem. Miestnosťou prúdi ohlušujúce ticho. Postavím sa z postele a potichu poodchýlim dvere. Nikde nikoho. Vyjdem na chodbu a zavriem za sebou dvere. Rozbehnem sa opačnou stranou. Klopkám na každé dvere a šepkám Andrewovo meno, či sa z niektorých dverí ozve.
"Emily?" začujem naliehavý hlas z dverí, na ktoré som práve zaklopala. Nepatrí Andrewovi.
"Tak tu ťa zavrel" pousmejem sa.
"Dostaneš ma odtiaľto von?"
"Prečo by som mala?"
"Viem kde je Andrew." Jeho meno sa mi ozýva v ušiach ako ozvena v tuneli.
"Ehmm..dobre." Zatiahnem za kľúčku a dvere sa otvoria.
"Však je otvorené ty magor!"
"Viem, že je otvorené, ale z dnuka je guľa a ak dobre viem tak bez kľučky sa dvere otvoriť nedajú."
Prevrátim očami.
"Radšej mi povedz kde je Andrew!"
Richard chvíľu váha, ale nakoniec povie:
"Poď za mnou." Nasledujem ho po dlhej chodbe. Na konci odbočíme vľavo a bežíme ďalej.
"Kde to vlastne sme?"
"V starej skrachovanej fabrike neďaleko od Michaelovho a Andrewovho domu."
Neodpoviem. Je mi z neho aj zo Michaela nanič.
"Tu je to!"
Okamžite sa vrhnem k dverám a stlačím kľúčku.
"Je zamknuté!"
"Počkaj" vytiahne od niekiaľ spinku a vsunie ju do kľúčovej dierky. Chvíľu s ňou krúži hore dole, až niečo nakoniec cvakne a otvorí dvere. Andrew leží na válende a spí. Podídem k nemu a zatrasiem ním.
Zrazu mi príde strašne zle a vyvraciam sa na podlahu.
"No fuj.." skonštatuje Richard. Nechápem z čoho mi prišlo tak náhle zle. Trasie sa mi celé telo. Chytím sa steny a zhlboka dýcham.
"Preboha Emily!" Konečne! Zase počujem jeho hlas. Pomaly sa odlepím od steny a vrhnem sa mu do náručia.
Podlomia sa mi kolená a keby ma Andrew nedržal, spadla by som na zem.
"Som taký rád, že ťa opäť vidím" vlepí mi pusu na líce.
"Chýbal si mi" zachveje sa mi spodná pera a po líci sa mi skotúľa slza.
"Prepáčte, že ruším, ale mali by sme isť."
"Poď" chytím Andrewa za ruku a rozbehneme sa preč. Ideme priamo k východu, ktorý som našla, keď som hľadala Andrewa. Vybehneme von a bežíme preč. Zastaneme až pri Andrewovom dome.
"Čo bude teraz?" opýtam sa.
"Pôjdeš domov a my tak isto. "
"Rodičia sa o teba určite boja" pohladí ma Andrew po vlasoch.
"A čo im mám povedať?"
"Pravdu."

Tak a je hotová. Dúfam,že sa vám páči a oceníte,že je dlhšia ako ostatné. Ďakujem za 28,3K reads a 889 vote. Som rada,že si toľko ľudí našlo čas a prečítali práve moju story. :) Ste super!