Nastal večer a ja som sedel vo svojej novej izbe. Díval som sa na skriňu a rozmýšľal.
Prečo som tu? Načo by si ma taký človek ako je Jeon JungKook adoptoval?
Nechápal som to. No možno som tomu ani nechcel chápať. Jediné po čom som teraz túžil bol útek z tadiaľto.
Síce som nevedel kam pôjdem, no u Chae-Yeona by som mohol prespať na jednu noc a potom by som si už predsa len niečo našiel.
Plán bol jednoduchý. Stačilo sa len o pol noci po špičkách dostať k dverám a vyjsť z tohto prekliateho domu.
Usmial som sa a začal sa chystať k odchodu.
-
Zúfalo som sa díval na všetky fotky a hľadal vec, ktorá mi stále unikala.
Niečo na tých modeloch nebolo dobré. Buď boli príliš vychudnutí, alebo ich tvár bola bez života.
Ako mám len s týmto pracovať?!
Nahnevane som odhodil fotografie na stôl a prešiel ku skrinke kde ma čakala fľaša soju. Otvárakom som sa zbavil viečka na fľaši a sadol si za barový pult.
Keby len tak ten Taehyung nebol drzý a trochu človeka počúval.
Nemohol som mu to zazlievať. Život sa s ním už odmalička nehral v rukavičkách. A tak sa naučil ako sa treba brániť.
Lenže ja som mu nechcel ublížiť. Videl som v ňom potenciál a budúcnosť. Pre tú jeho krásnu tváričku by ľudia zabíjali. Chcel som mu len pomôcť. Dostať ho do brandže modelingu, pretože Taehyung na to mal.
Ale ako? Ako toho chlapca prinútiť, aby ma počúval?
V tom som započul pomalé kroky. Zbystrel som a zaklapol počítač, ktorý slabo svietil. Ticho, ktoré ostalo v miestnosti bolo prerušované tichým kráčaním.
Nebodaj ten chlapec chce ujsť.
Prekvapene som nadvihol obočie. Nemyslel som si, že sa zníži k úteku. Ale keď som si to tak premietol v hlave, Taehyung doslova vyhľadával problémy. Zákerne som sa uškrnul.
Tak Taehyung a teraz ťa čaká prekvapenie.
Rýchle som vykročil k dverám. Počkal som až jeho siluetu uvidím a načiahol sa k zapínaču.
,,Hľadáš tieto dvere?" Nezaujato som ukázal na dvere, o ktoré som sa opieral.
-
Srdce sa mi od ľaku zastavilo a moje telo skamenelo.
,,J-ja..." Zahabkal som a mráz mi prebehol po chrbáte.
,,Snáď ti nemusím pripomínať, že si porušil jedno z pravidiel." Varovný hlas spustil v mojej hlave poplach. Ruky sa mi začali potiť.
,,Vieš, čo ťa teraz čaká." Pristúpil ku mne a silno ma chytil za zápästie.
,,Nič zlého som nespravil. Pusti ma." Snažil som sa vymaniť z jeho zovretia.
,,Ale spravil, Taehyung. Nahneval si ocka a teraz ťa čaká trest." Ďalej ma ťahal smerom do mojej izby a ja som len nadarmo lomcoval svojim zápästím v jeho silnom zovretí.
Kde ten debil berie tú silu?
Zúfalo som sa pozrel na posteľ v mojej izbe a nedobrovoľne prekročil prah miestnosti.
Jeon JungKook zamkol dvere od mojej izby a kľúč si vložil do vrecka od elegantných čiernych nohavíc.
,,Tak a teraz ťa naučíme poslúchať." Usmial sa na mňa JungKook a mne vyschlo v ústach.
-16.12. 2017
Konečne som sa dokopala k ďalšej časti hviezdičky ❤. Som rada.
Takže ako? Páčilo sa?
Čo malého a nepolušného Taehyunga čaká? Ako ho JungKook potrestá?
Taktiež by som vám chcela pripomenúť, že zajtra publikujem ďalší vianočný špeciál YooMin.
Tu máte banner.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Tak určite sa máte na čo tešiť a ak sa vám bude tento oneshot páčiť, možno sa z neho stane niečo viac. To nechám len na vás.
