Love Yourself Love Myself (pozastavené)

+2+

,,Kto ti to  spravil?" Spýtala sa ma jej mama.  Ja som sa bála odpovedať.
,,Ak ho nájdem tak ho zabijem!" Vykríkla Jennie.
Jej mama sa na ňu pozrela pohľadom skludni sa.
,,Daj si dole budu bude ti tu teplo." Povedala Jennie.
Po krútila som hlavou. Kebyže si dám dole mikinu uvidia všetko. Všetky modriny všetky jazvy.
Jennie sa pokúsila o úsmev.  ,,Tak poď prezlečieš sa u mňa v izbe." Jennie mi pomohla vyjsť hore po schodoch do jej izby. ,,Bol to on však?"  Pozrela sa mi do očí.  Myslím že všetko čo som jej chcela povedať mi vyčítala z očí.
,,Musíš ho ísť udať mohol ťa zabiť."
Ukáž dám ti dole kabát. Aj napriek tomu že som nechcela mi ho stiahla dole. Ostala stát v šoku.
,,M-ma-mami poď sem!"  Zakričala koktavo. Jej mama takisto stratila reč.
,,Musíš nám povedať kto to bol." Do izby vošiel aj jej otec. ,,Myslím že by sme mali ísť na políciu." Okamžite však stíchol keď ma uvidel.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Sedím v aute aj spolu s Jennie a jej rodičmi. Ideme na policajnú stanicu.
Vôbec sa mi tam ísť nechce viem že keď ho udám bude to ešte horšie.
,,Prosím vráťme sa keď tam pôjdeme bude to ešte horšie." ,,Teraz sa už nemáš čoho báť." Odpovedala mi jej mama.
,,Yoongi o tom vie?"  Pýtala sa Jennie.
Pokrútila som hlavou.  ,,Nevie ani ho tým nechcem zaťažovať aj tak je teraz dosť zaneprázdnený koncertmi."
,,Podľa mňa by si mu to mala povedať."  ,,Nie nieje to dobrý nápad."
Keď sme zišli do policajnej stanice všetci tak divne pozerali. Išli sme k okienku za tetou ktorá nás poslala na oddelenie kde sa rieši domáce násilie.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
,,Ako často sa to opakuje?" Pýta sa.
,,Vždy keď niečo nespravím alebo neurobím dobre." ,,Niekdy je to len tak lebo má zlú náladu z práce." 
Všetko si zapisoval a tváril sa pri tom seriózne.
,,Môžeš mi prosím opísať situáciu z dnešného dňa."
Pozrela som sa na neho. V očiach som mala slzy. Zrazu sa namňa pozrel tak inak. Usmial sa.
,,Pozri ja viem že je to ťažké ale pokús sa mi to povedať čo najpodrobnejšie."
Pozrela som sa do zeme. Priložil mi ruku na bradu a jemne mi zdvihol tvár tak aby mi videl do očí.
,,Musíš mi to povedať inak sa nič nezmení, mi ho nechitíme a ty budeš vyzrát takto." ,,A to nechceš nie?" 
Po krútila som hlavou.
,,Prišla som domv zo školy a keď som otvorila vchodové dvere videla som ho ako v kuchyni kričí a rozbíja veci na okolo." ,,Zbadal ma a začal namňa kričať že prečo není navarený obed tak som mu odpovedala že som bola v škole a nemala som nato čas." ,,Vtedy chytil ešte väčšie nervy a začal utekať z nožíkom v ruke za mnou.",,Ja som sa rozbehla do svojej izby kde som sa zamkla ale nepomohlo to lebo dvere mi vyvalil a vtedy som dostala bitku." ,,Veľmi to bolelo." ,,Ťahal ma za vlasy, kopal domňa, mlátil ma opaskom.",,Dostala facky a  päsťami som schytala do tváre a do brucha." Začali mi padať slzy z očí. Potom si iba pamätám to že som sa zobudila na podlahe a chvíľu mi trvalo kým som sa spamätala z toho čo sa stalo." ,,Išla som sa pozrieť do zrkadla a zbadala som ho za sebou tak som ho ovalila vázou a utiekla preč."  Vtedy som začala plakať. Nedalo sa to zadržať. Plač veľmi bolel kvôli môjmu zbitému telu. Jennie ma objala. ,,Neboj všetko bude dobré." Snažila sa ma utíšiť. Ale nedarilo sa jej.
,,Hanna potrebujem ešte jednu vec."
Otočila som sa na neho. ,,Potrebujem od teba aby si mi povedala kto to bol."

*Detektív*
Keď som sa jej spýtal tú otázku bolo vidieť že sa videsila ešte viacej. V jej očiach bol vidieť obrovský strach z mena tej osoby.
,,Hanna potrebujem to vedieť inak ti nebudem môcť pomôcť."

*Yoongi*

,,Dávaj si tam na seba pozor." ,,Neboj hyung budem."  ,,Pozdravuj ju id nás potom a hlavne nech je jej lepšie."
,,Dobre Joon budem už musieť ísť."
,,Ahoj."  Zložil som telefón.
Hneď ako som zistil kde sa Hanna nachádza stopol som prvý taxík ktorý som uvidel. Cesta na policajnú stanicu trvala asi približne 10 minút.
,,Ďakujem dovidenia." Zaplatil som taxikárovi a utekal som dnu ale Hanni nikde.

*Hanna*

,,Môj."  Chcela som dokončiť vetu ale nemohla som. Môj hlas bol taký roztrasený že zlyhával.
,,Môj otec." Všetci naokolo sa namňa pozerali zarazene okrem detektíva a Jennie.
,,Musí to byť pre teba ťažké. Je mi to ľúto že sa niečo takéto stalo."
Kývla som hlavou.
,,Potrebujem ešte snímky modrín a rán ktoré ti spôsobil.",,Tak pôjdeš s kolegom."
Kývla som hlavou. Vyšli sme von aj spolu s policajtom. Mierili sme k miestnosti s fotoaparátmy. Prechádzali sme cez chodbu keď som si všimla známy kabát a vlasy.
,,Yoongi?" Povedala som so slzami v očiach. Yoongi sa okamžite otočil mojim smerom a rozutekal sa zamnou.