Double the Trouble [SK]

16. kapitola

HARRY'S POV

Skôr, než som vôbec rozlepil unavené oči, uvedomil som si, ako zle sa cítim a najradšej by som spal ďalej, keby som to len dokázal. S hlasným vzdychom som sa pretočil na bok a takmer spadol z postele - keby som sa rukou nezachytil dreveného rámu postele, celkom určite by som skončil na zemi. Ďalšia vec, ktorú som si uvedomil bola, že nie som doma - kebyže sa na posteli prevaľujem doma, tak môžem naraziť akurát tak do steny. Otvoril som teda oči, aby som skontroloval okolie a zistil, kde sa nachádzam a keby som za stolom oproti mne nezbadal známy chrbát, neviem, ako dlho by mi trvalo, kým by som prišiel na to, že som v izbe April. Cítil som sa až priveľmi pod psa na to, aby so dokázal premýšľať.

"April," oslovil som ju chrapľavým hlasom a len čo som otvoril ústa, zaprisahal som sa, že viac ich budem držať radšej zavreté, pretože som sa bál, že sa mi každou chvíľou dvihne žalúdok.

"Lalôčik," ozvala sa veselo a otočila sa na stoličke ku mne, pričom som si za ňou všimol otvorený notebook a na ňom stránku londýnskeho bulváru, kde pravdepodobne zase sledovala, či sa o mne neobjaví nejaký ďalší článok, "dobré ránko."

Miesto odpovede som len prikývol, ruky si dvihol k čelu a pustil sa do masírovania spánkov, v snahe utíšiť bolesť hlavy.

"Vyzeráš výborne," predniesla ironicky a rukou kývla k dverám. "Vieš, kde je kúpeľňa."

Nespúšťajúc ruky z čela som sa pretackal izbou na chodbu a zamieril do kúpeľne na opačnej strane, kde som si spod umývadla vytiahol svoju erárnu kefku. Umývanie mi trvalo dlhšie, než zvyčajne, keďže som sa neodvážil robiť žiadne prudké pohyby a pritom som sa celý čas musel podopierať o umývadlo, aby som sa vôbec udržal na nohách. Unavene si prechádzajúc kefkou po zuboch som premýšľal nad včerajším večerom, rátal, koľko pohárov som približne vypil, nech viem, dokedy asi sa budem cítiť takto otrasne a hlavne som sa snažil prísť na to, ako som sa dofrasa dostal ku April do postele. A či sa niečo stalo. Mal by som sa jej na to opýtať? Akonáhle som sám sebe položil túto otázku, hneď som to aj zamietol -ak sa niečo stalo a ja si to nepamätám, April sa celkom iste nepoteší. Pravidelné pohyby rukou som nevedomky čím ďalej, tým viac spomaľoval, ako som sa sústredil na všetko, čo som si zo včerajšieho večera pamätal a snažil sa dávať si dokopy útržky spomienok, ktoré sa mi postupne vybavovali v mysli. Všetko som videl hore nohami. April prišla za mnou. Odviedla ma k nej domov. Povedal som jej... panebože. Povedal som jej, že ju milujem.

V panike som prestal s umývaním zubov a vyvalil oči na svoj odraz v zrkadle, ktorému z úst trčala rúčka zubnej kefky. Čo mám robiť teraz? Pokiaľ viem, tak po tom, ako som jej vyznal city, ostala ticho. Nepovedala ani len ďakujem, čo by bolo ďaleko horšie než zlé, no stále lepšie, ako to veľké nič, z ktorého môžem usúdiť jediné - že najlepšie bude, ak sa k tomu viac nebudeme vracať a do konca našich životov budeme predstierať, že sa to nestalo.

APRIL'S POV

Zatiaľ čo sa Harry umýval, stihla som prejsť všetkými novinkami a zjesť raňajky. Keď sa konečne vrátil ku mne do izby, s tou unavenou tvárou, obrovskými kruhmi pod očami a výrazom, akoby mal každú chvíľu umrieť, žalúdok mi spravil salto, hoci som ho ešte nevidela vyzerať horšie ako dnes. Nemohla som si pomôcť, pri spomienke na jeho pokus o vyznanie citov - alebo aspoň ja som si predstavovala, že to bolo to, čo mi chcel povedať - som sa nevedela upokojiť. Stále som si však uvedomovala, že bol opitý a opitý Harry miluje všetkých, navyše, ani to tak celkom nepovedal, takže som nemohla robiť nič iné, než čakať, či to zopakuje aj za triezva.

"Nechala som ti banán," podala som mu ovocie, no on len vydul líca a rýchlo pokrútil hlavou.

"Nebudem jesť, ďakujem," odvetil mi a prešiel k posteli, kde mal odložené topánky. Pomalými pohybmi si ich obúval, pričom vyzeral, že sa sústredí na niečo celkom iné ako na zaväzovanie šnúrok.