Double the Trouble [SK]

4. kapitola

HARRY'S POV

Ani neviem, koľko bolo hodín, keď som zdola začul buchnutie dverí, ktoré ma náhle prebudilo. Dvihol som hlavu a nastražil uši, či nezačujem nejaké hlasy.

"Louis," ozval som sa šeptom, mieniac upozorniť ho na to, že možno sa nám niekto vlámal do domu, no len čo som sa otočil k jeho posteli, uvedomil som si, že je prázdna. A vtedy mi došli udalosti včerajšieho večera a moja zlá nálada bola späť. Zdola sa začalo ozývať hlasné šepkanie a ja som rozoznal najprv Edwardov, potom Louisov hlas, potom sa jeden z nich začal neuveriteľne nahlas smiať a druhý sa ho snažil utíšiť ostrým "šššššš! Zobudíš Curlyho!"

Louis.

Len som sa pretočil na bok, aby som bol chrbtom k dverám a mohol predstierať, že spím. To mi však nevyšlo, lebo akonáhle Louis vošiel do izby, vrhol sa ku mne do postele a poklopkal mi po hlave.

"Hej, Curly! Spíš?" Do nosa mi udrela silná vôňa alkoholu.

"Prestaň na mňa dýchať, lebo sa z tvojho dychu opijem," odsekol som mu a zazrel naňho. "Bavili ste sa?"

"Áno, mal si vidieť Edwarda!" Louis si absolútne nevšimol tú nepriateľskosť v mojom tóne. "So striptérkou v lone vyzeral ako vo svojom živle." Hneď nato ho ovládol poriadny smiech, akoby to, čo práve povedal, bola tá najsmiešnejšia vec na svete.

"Dobre, Lou, chcel by som spať."

"Jasné, jasné," opäť prešiel do šepkania a nemotorne zo mňa zliezol. "Dobrú noc, Curly."

Zamrmlal som mu dobrú noc späť a ďalších desať minút len mlčky hypnotizoval stenu oproti, tváriac sa, že spím. Spánok bol však tá posledná vec, na ktorú som v tú chvíľu myslel.

:::

"Vyspal si sa doružova, ako vidím," poznamenal Edward, keď som o pol jedenástej zišiel do kuchyne a tých dvoch našiel diskutovať nad raňajkami.

"Dobré ráno," odvrkol som a Louis mi s úsmevom kývol. Z chladničky som si vytiahol jogurt a oprel sa o linku, pohľad upretý von oknom, len aby som sa nemusel zapojiť do rozhovoru s nimi. Po pár sekundách som si však uvedomil, že odkedy som prišiel, ich rozhovor akosi utíchol. Skĺzol som očami k Louisovi, potom som krátko pozrel na Edwarda a zastavil sa opäť pri Louisovi - obaja ma mlčky sledovali.

"Čo je?" ozval som sa.

Slova sa chopil Louis, zatiaľ čo Edward si ústa napchal cereáliami a pohľadom uhol kamsi za mňa.

"Dnes majú prísť chalani..." začal neistým tónom.

"Áno, viem. A?"

"S Edwardom sme rozmýšľali-..."

"Bol to tvoj nápad," skočil mu do reči Edward.

"Áno, fajn, tak teda ja som rozmýšľal... že, keďže Liam a Zayn nemajú ani tušenie, že máš dvojča," nepríjemne som sa naňho zamračil, no Louis to odignoroval, "možno by bola celkom sranda, keby sme si z nich nejako vystrelili?"

"Ako to myslíš?"

"Vymysleli sme pár žartov, ale budeš musieť Edwardovi požičať oblečenie," povedal váhavo, študujúc moju reakciu. Úprimne, niekoľko sekúnd som nevedel, čo povedať. Len som tam stál a pozeral striedavo z jedného na druhého, uvažujúc, či sa na to dať, alebo nie. Ako som však videl Louisov nedočkavý úsmev, prikývol som. Viem, aký je rád, keď si z chalanov môže vystreliť, navyše jeho radosť je tak nákazlivá a cítiť ten pocit šťastia by sa mi po včerajšku vážne zišlo.