11. kapitola

463 47 0
                                    

HARRY'S POV

Do krčmy ku Žabiakovi sme chodili radi hlavne preto, že tam zvykli byť len muži od štyridsiatky hore, ktorí nemali ani tušenie, kto sme, takže to bol náš jediný únik od reality, jediné miesto, kde sme sa aspoň chvíľu mohli tváriť, že sme znova tí obyčajní chalani s veľkými a nedosiahnuteľnými snami. V pokoji som si popíjal pivo, čakajúc, kým dorazia ostatní a sledoval ľudí okolo seba. Čašníčky, ktoré si za ten čas už stihli zvyknúť, že do ich krčmy občas zájdeme, na mňa ledva pozreli. Chlapi sledovali zápas, ktorý bežal v telke a hlasno sa prekrikovali pri povzbudzovaní svojich obľúbených hráčov. Síce vzduch bol ťažký od dymu z cigariet, nikde inde by som sa teraz necítil lepšie.

Liam s Niallom ma nenechali dlho čakať, mali meškanie iba pár minút a len chvíľu po nich prišiel aj Edward s Louisom.

"To sme ti tak veľmi chýbali?" začal Liam ako si sadal oproti mne, zatiaľ čo Niall odišiel k baru objednať pivá.

"Neuveriteľne," prisvedčil som a posunul sa hlbšie do boxu, aby som mohol uvoľniť miesto Edwardovi. Louis si sadol vedľa Liama a hneď sa aj načiahol k orieškom uprostred stola, nabral si ich plnú hrsť a všetky naraz si strčil do úst tak, že sa mu vyduli líca. Všetci sme naňho upreli pohľad a keď si to všimol, prestal prežúvať a nadvihol obočie.

"Čo je?" prehovoril s plnými ústami, pričom omrvinky lietali na všetky strany. "Musím predsa využiť šancu, kým tu nie je Niall."

"Jasné, to chápem," ozval sa Edward vedľa mňa a Louis pokračoval v prežúvaní. "Minule sme boli v McDonalde, na chvíľu som odišiel od stola, aby som si vzal servítky a keď som sa vrátil, moje hranolky zmizli. Aj s obalom. Niall sa ma snažil presvedčiť, že mi ich vzal nejaký svalnatý týpek, ktorý šiel okolo, ale poznáte predsa Nialla."

Nemohol som sa ubrániť smiechu pri predstave, ako si Niall pchá všetky hranolky naraz do úst a obal z nich odhadzuje pod stôl, aby bola jeho lož presvedčivá. Hneď nato som si však uvedomil, že sa smejem na niečom, čo povedal Edward a okamžite som stíchol. Potom mi však došlo, že dnešok má byť o mojom zbližovaní sa s Edwardom a opäť som sa pustil do smiechu, natiahol som k môjmu bratovi ruku a potľapkal ho po chrbte. Nemusím snáď ani vravieť, že mi venoval zmätený pohľad - a nebol jediný. Louis aj Liam na mňa hľadeli rovnako zmätene. Vzápätí prišiel Niall nasledovaný čašníčkou s táckou v rukách, na ktorej mala rozložených päť pív a zatiaľ čo ona ich pokladala na stôl pred nás, Niall sa natisol k nám na sedačku.

"Vďaka, Nancy," usmial sa na ňu žiarivo a podal jej môj prázdny pohár. Nancy vtedy skĺzla pohľadom ku mne s Edwardom, nechápavo si nás oboch premerala, otvorila ústa, že sa na to spýta, potom však pokrútila hlavou a odišla.

"Tak Nancy, hej?" podpichol ho Louis so širokým úškrnom. "Strávil si pri bare tri minúty a už ste na krstných menách?"

"Všetci predsa vieme, že Niall je tu najväčší hráč," okomentoval situáciu Liam, čo len rozprúdilo debatu o tom, komu z nás to najlepšie ide s dámami, pričom som si všimol, že Edward, miesto toho, aby sa do debaty zapojil, nás len so záujmom počúva. Nevedel som, či sa k nemu nejako ozvať a Liam, Louis a Niall boli tak zapálení do obhajovania sa, že si nikto nevšimol, ako sme my dvaja ostali mlčky. Skôr, než som sa však stihol vôbec rozhodnúť, či sa ozvať, pristavil sa pri našom stole Zayn s veľavýznamným úsmevom na perách a rozcuchanými vlasmi.

"Zdravím," dostal zo seba, keď skĺzol na voľné miesto vedľa Edwarda, zatiaľ čo my ostatní sme si ho premeriavali.

EDWARD'S POV

"Čo má znamenať ten úsmev, Malik?" spýtal sa Louis.

"Skúste hádať," povedal Zayn tajomným tónom a teraz sa jeho úsmev premenil viac-menej na spokojný úškrn.

Double the Trouble [SK]Where stories live. Discover now