Double the Trouble [SK]

6. kapitola

"Konečne," zvolal som víťazoslávne a obrátil pohľad k stále sa smejúcemu Louisovi.

"Mimochodom, ďakujem za pomoc."

On len nevinne pokrčil plecami. "Bolo zábavné sledovať to."

Niall prešiel späť na svoje miesto a striedavo pozeral zo mňa na Louisa. "Tak potom kde je Edward?"

Mykol som plecami, dávajúc tým najavo, že ma to nezaujíma. Louis uprel zrak na hodiny nad dverami, potom sa s obavami zahľadel na mňa.

"Čo je?"

"Už je preč niekoľko hodín. Čo ak sa mu niečo stalo?"

"Nesnaž sa ma rozveseliť," odvetil som, ignorujúc jeho zamračenú tvár.

EDWARD'S POV

Ruky.

Krik.

Údery.

Blesky.

Bolesť.

Chaos.

Všade vôkol mňa bolo plno dievčat, z každej strany ma niekto chytal, strhával k sebe, tisol mi pred tvár fotoaparát. Pomaly som strácal prehľad, čo sa okolo mňa deje, bola to len akási zmes... všetkého. A najhoršie bolo, že aj keď som sa dievčaťu podpísal, aj keď som sa s niekým odfotil - tých ľudí neubúdalo. Čím ďalej, tým väčšie klbko sa okolo mňa tvorilo, krik sa stupňoval a ja som pomaly už aj prestával dúfať, že sa odtiaľ niekedy dostanem. Ako Harry a jeho kamoši zo skupiny chodia von? Aha, jasné, s ochrankou. Ako som mohol byť taký sprostý, že mi nenapadlo, že sa niečo takéto môže stať?

Neustále som opakoval tú istú vetu, prepáčte, vážne už musím ísť - nezdalo sa však, že by ma niekto počúval.

Umriem tu, napadlo mi.

V nasledujúcej sekunde sa ku mne prebojovali páni v uniformách, samotní ochrancovia zákona a nejakým zázrakom sa im podarilo dostať ma z toho chaosu von.

"Rozíďte sa," kričal ktosi opakovane do megafónu a dva páry silných rúk ma ťahali preč.

Keď sme konečne nechali dievčatá za nami, slušne som sa im poďakoval, policajti však nevyzerali, že majú v pláne pustiť ma. Pokračovali smerom k parkovisku, kde som predtým nechal motorku, pravdepodobne sa len chceli uistiť, že odtiaľ odídem celý.

"Harry Styles, však?" ozval sa z ničoho nič jeden z nich a ja som len mlčky prikývol.

"Moja dcéra vás zbožňuje."

"Čo ti to napadlo, ísť do centra bez bezpečnostnej služby?!" vložil sa do rozhovoru druhý.

"Ja..." začal som, no nemal som ani tušenie, ako vetu dokončiť.

"Popové hviezdy, človeče," odfrkol si. "Prišiel si autom, alebo ťa treba odviezť?"

Jeho tón ani náhodou nenasvedčoval, že má chuť odvážať ma niekam, tak som mu rýchlo vysvetlil, že na druhom konci parkoviska som nechal Brit. Po tom, ako nadvihol obočie, som mu musel vysvetliť, že je to moja motorka.

"Takže budeš v poriadku?"

"Asi áno," pokrčil som plecami, načo sa policajt zvrtol na päte a vydal sa na odchod. Druhý si ma len krátko premeral, zaprial mi veľa šťastia a rozbehol sa za kolegom.

Len som si nahlas povzdychol a oprášil sa predtým, než som sa obrátil k Brit a všimol si, že pri nej postáva akási dievčina. Skvelé, ďalšia fanúšička. Keď som však podišiel bližšie, uvedomil som si, že to nie je len taká hocijaká dievčina, ale April.

"Čo tu robíš?" spýtal som sa, keď som k nej podišiel bližšie a April sa okamžite otočila ku mne.

"Čakám na teba," mykla plecami. Len som na ňu zmätene pozrel, tak si vzdychla a pokračovala:

"Ráno sa na internete objavili fotky z tvojej vychádzky. Neveril by si, ako niektoré bulvárne stránky rýchlo pracujú. Skvelé ťahy, mimochodom."

V mysli sa mi vybavilo, ako som Kyane podpisoval podprsenku a prevrátil som očami.

"Potom však fotiek pribudlo a keď som videla, do čoho si sa dostal, vybrala som sa sem osobne, zachrániť ti krk. Kto myslíš, že zavolal tých policajtov?"

Viem, že to bola len rečnícka otázka, no aj tak som spýtavo ukázal prstom na ňu.

"Nemáš zač," prikývla.

Skôr, než by som vôbec otvoril ústa, vysadla na moju motorku. "A teraz ma môžeš odviezť domov."