NEXT /POZASTAVENÉ/

~Tretia kapitola~

Z pohľadu upratovačky:

Bol to deň ako každý iný. Až kým sa neobjavil ON. So svojím dokonalým nablýskaným úsmevom, pohľadom vyzliekajúcim každú sukňu v okolí 50 metrov a značkovými mokasínami šitými na mieru. A s týmito naleštenými topánkami... MI PREŠIEL PO ČERSTVO UMYTEJ DLÁŽKE!!! Ako ja len neznášam toho chlapa! Myslí si, že keď sa dostal ku korytu, môže všetko. Tak to býva, keď sa chudák stane pánom... No čo na mňa tak pozeráte? Netušíte o čom baba bláznivá točí, čo? Tak čítajte ďalej a možno sa to dozviete (spolu s 10 účinnými radami ako sa zbaviť odolnej špiny z povrchov všeho druhu). Takže, kde som to skončila? Jasné, McGroyle. Tá špina, čo mi prešla po práve umytej dlážke. Keby to bola nejaká menšia ryba, hodím po ňom handru. Lenže takto si len ticho vzdychnem a umývam ďalej. Keď tu zrazu...
,,POPLACH! TOTO NIE JE CVIČENIE! VŠETCI OPUSTITE BUDOVU!" znie hlas z amplióna a na mňa sa z každých dvier vyrútia desiatky zamestnancov. Chcem sa vybrať za nimi, no  samozrejme - keďže takmer všetci sú to chlapi a podotýkam ,,obrovskí" gentlemani ako inak - tlačia sa dopredu ako Židia do neba a ja tam stojím na konci rady ako v osemdesiatom piatom keď som šla kupovať mandarínky. Prevrátim očami, zoberiem do ruky mop a začnem tretí raz umývať čerstvo umytú dlážku. Aspoň si to čakanie spríjemním.
Avšak, pri práci akosi pozabudnem na evakuáciu a z môjho sveta ma vytrhne až zvuk cvakajúcich dverí. No oni ma tu normálne nechali! Bežím k východu a stláčam každú kľučku, čo vidím. Ostala som tu uviaznutá a ani netuším, prečo je to tu celé uzavreté. No nič. Aspoň to tu môžem celé pekne od hora až dolu poumývať bez toho, aby mi tu niekto robil bordeľ. Možno si myslíte, že som bláznivá, no moja práca ma baví. Pokračujem teda v dlhočiznej chodbe so sivými dlaždicami, ktoré sa pod vplyvom vody a prostriedku na umývanie podláh opäť menia na biele. Som približne v polovici, keď tu zrazu...

Kapitola by: <Owl>