Nemesis: Tajomstvá rodiny Olympu [POZASTAVENÉ]

IX.

Pozrela som sa na zasneženú oblohu a popíjala zo svojho teplého čaju. Kian sedel vedľa mňa a snažil sa presvedčiť ma o tom, že zima je hrozná. Samozrejme, že sa mu to nepodarilo. Zima mala svoje čaro a síce som nevedela, kde sa to vo mne vzalo, úplne som si ju zamilovala. A to aj napriek tomu, že ešte ani nebola.

„Nepresvedčíš ma! Zima je krásna, aj keď máš pravdu. Nemuselo začať snežiť tak skoro," povedala som bez toho, aby som Kianovi venovala čo i len letmý pohľad. Namiesto toho som pokračovala v skúmaní zasnežených krás v okolí školy.

Bol pondelok a to znamenalo, že na našej škole sa práve v tento deň uskutoční halloweenska party. Nemohla som však povedať, či som sa tešila. Mala som zmiešané pocity a radšej, pre moje vlastné dobro, som sa rozhodla nezisťovať, čo presne znamenajú. Po tom, čo som sa dozvedela, že mám schopnosti ako napríklad zrýchlené hojenie sa a liečenie druhých, nechcela som vedieť nič viac.

Aj napriek tomu, že som nevedela, ako to bolo medzi mnou a Tarou, musela som uznať, že jej taktiky zabrali. Blok v mojom tele pomaly začal miznúť a ja som odhalila čoraz viac svojich schopností. Zatiaľčo ja som trénovala v bojovej zóne, na ktorú som si pomaly zvykala, Aria trénovala s jej mamou svoje čarodejnícke schopnosti. Obe sme museli vynaložiť veľa úsilia, aby to bolo pre Taru a pani Leightonovú postačujúce.

„Zima je hrozná," skonštatoval Kian krátko predtým, ako do triedy vstúpila Aria s úsmevom na tvári.

„Všetko je takmer pripravené, môžete sa ísť prezliecť. Ness, Hanna ti urobí make-up." Aria k nám podišla bližšie a vtedy som sa postavila zo stoličky a prikývla som. Počkala som na Kiana a spolu sme opustili triedu s cieľom nájsť tú, v ktorej sa prezlieka.

Netrvalo nám dlho, kým sme ju našli. Kian pomaly otvoril dvere a obaja sme vstúpili dnu, kde sa nám naskytol pohľad na pár štvrtákov, ktorým Hanna a Elissa, naše spolužiačky, robili make-up a pár tých, ktorí si vyberali masky. Hneď, ako si nás Hanna všimla, zavolala nás k sebe a s úsmevom povedala: „O chvíľu to dokončím a môžem sa venovať vám. Kian, zatiaľ môžeš pripraviť svetlá v hale."

Kian na jej poznámku prikývol, venoval mi letmý pohľad a odišiel do haly. Práve vtedy Hanna dokončila make-up ďalšej našej spolužiačke, na ktorej tvári sa zračil šťastný výraz. Keď na mňa kývla, posadila som sa na stoličku oproti nej a než som stihla niečo povedať, prehovorila ona: „Takže, môžeme?"

S jemným úsmevom som prikývla a Hanna sa v tom momente pustila do maľovania.

***

Všetko bolo dokonalo prichystané a aj ja, hoci som bola nervózna, som musela uznať, že to vyzeralo perfektne. Síce ma neopúšťali myšlienky o tom, že čoskoro ma čaká boj so skutočným zlom, chcela som si tento večer užiť najviac, ako som mohla.

Pozrela som sa do zrkadla a poriadne som si prezrela svoju masku. Hanna zvládla môj make-up na jednotku s hviezdičkou a za to som bola naozaj rada. Vyzeralo to uveriteľne a dokonalo. Všetci, ktorým robila masku Hanna alebo Elissa vyzerali dokonalo.

Učitelia otvorili školskú bránu, za ktorou čakali netrpezliví študenti. Tí sa po otvorení okamžite nahrnuli dnu so svojimi vlastnými maskami, ktoré sa ale aj tak nevyrovnali tým našim. Ani som sa nenazdala a hala bola úplne preplnená a to znamenalo, že moja snaha nájsť Ariu bola márna.

Akonáhle sa zapla hlasná hudba a namiesto normálnych svetiel sa objavili tie blikajúce s rôznymi farbami, šanca, že sa mi podarí nájsť Ariu, bola ešte menšia. Všetci ľudia tancovali, no ja, ako jediná, som sa predierala pomedzi nich a snažila sa nájsť svojich priateľov.

Onedlho som ucítila, ako ma niekto potiahol za ruku a keď som sa otočila, odľahlo mi. Bol to Kian. Hneď som zmenila smer chôdze a vydýchla som v momente, keď sa mi podarilo dostať sa k nemu cez všetkých tých ľudí.

„Toto je..." zakričal Kian tak, aby som ho cez tú hudbu počula, no skôr, ako stihol svoju myšlienku dokončiť, prerušila som ho. „Naozaj veľa ľudí."

Nad mojou poznámkou sa len zasmial a ja som pohľadom začala hľadať Ariu. Po pár sekundách sa mi to úspešne podarilo a aj s Kianom sme prišli k nej.

„Ľudia, pokúsme sa ostať blízko seba. Nechcem, aby niekoho z nás zdrogovali alebo čo," povedala Aria s vážnym pohľadom na tvári a nad tým som len nadvihla obočie.

„Čože?" zakričala som a snažila som sa pochopiť Ariinmu výrazu.

„Nikdy nevieš, čo sa môže stať," odvetila a pokrčila ramenami, akoby to, čo povedala pred chvíľou, nebolo nič dôležité. A potom už len tancovala. Aj Kian tancoval, aj Mason tancoval, všetci tancovali. Všetci okrem mňa. Ja som tam stála ako socha a nerobila som nič uspokojujúce. Jednoducho som rozmýšľala. Nad všetkým a nad ničím.

„Ness! Tancuj," prehovoril Mason po pár sekundách, no ja som ho ignorovala. Nechcelo sa mi tancovať, hoci som si sľúbila, že si dnešný večer užijem. Moja nálada mi však nedovolila odviazať sa.

Predtým, ako som si to stihla uvedomiť, Kian ma chytil za ruku a prinútil moje telo hýbať sa do rytmu hudby. Chcela som sa odtiahnuť, urobiť čokoľvek, ale nešlo to. A tak som aj ja tancovala.

Usmiala som sa na Kiana a snažila som sa aspoň trochu tancovať, hoci mi to moc nešlo. O pár minút som sa však dokázala odviazať a začala som si túto atmosféru naplno užívať.

No ako sa hovorí, všetko má svoj koniec. O malú chvíľu ma príšerne začala bolieť hlava a všetko okolo seba som videla rozmazane. Dokonca som počula len hlasné pískanie a podlamovali sa mi kolená. Našťastie si to moji priatelia všimli včas a Masonovi sa podarilo zachytiť ma predtým, ako by som bola spadla.

„Si v poriadku?" spýtal sa a Aria sa splašene pozerala okolo seba.

Nebola som schopná čokoľvek povedať, dokonca ani zakrútiť hlavou. Bola som unavená a slabá zároveň a hlavne zmätená z toho, že som nevedela, čo sa deje.

„Sú tu," naraz zakričala Aria.

„Č-čo?" nechápavo som zo seba vykoktala, pričom som sa snažila postaviť sa na nohy. Nepríjemný plyn, ktorý prichádzal z miesta, kde bol DJ, sa nepríjemne rýchlo dostával do môjho nosa a očí, ktoré mi hneď začali slziť.

„Musíme ihneď odísť. Zoberte ju a poďme. Rýchlo," pokračovala Aria naliehavým tónom hlasu a Mason s Kianom ju okamžite poslúchli. Obaja ma chytili pod pazuchy a vliekli smerom k východu. Cítila som, ako moja tvár začala horieť a nemohla som sa zhlboka nadýchnuť.

Akonáhle sme sa dostali preč z haly, Aria smerovala do kabinetu. Otvorila dvere a Mason s Kianom ma posadili na stoličku. Konečne som bola schopná zhlboka sa nadýchnuť, no moja tvár stále horela a nebola som schopná zaostriť zrak.

„Myslím, že viem, čo sa deje. A v takom prípade nikto nesmie zistiť, že sme odišli. Nikto. Ani učitelia. Chalani, bude najlepšie, ak pôjdete späť, ale musíte sa uistiť, že vás nikto neuvidí vychádzať odtiaľto. Viem, ako ju dostať do poriadku, no musíte urobiť to, čo hovorím." Aria ruku priložila na moje čelo, ale ja som stále nechápala, čo sa deje.

„Nie. To naozaj nie je dobrý nápad," vyhlásil Kian a podľa tónu jeho hlasu sa zdalo, že sa nechystá odísť. Každopádne Aria mala zjavne svoje vlastné metódy na to, aby ľudí prinútila urobiť to, čo chcela.

„Choďte! Hneď! Kian, nesnaž sa ma nahnevať."

„Ale... Si si istá? Fajn. Ale keby niečo, zavolaj mi." Bolo vidno, že Kian sa nemienil s Ariou hádať, a preto radšej poslúchol. Ani som nestihla postrehnúť, že spolu s Masonom sa pomaly vytratili z kabinetu.

„Beaughovia. Sú tu."