Villain

8.1K 461 8
                                    

Vyletel som z obchodu a skoro narazil do postavy predo mnou, rýchlo som sa spamätal a rozbehol sa.

,,Vypadni z tadiaľto!" Počul som za sebou krik nahnevaného predavača, zatiaľ, čo som bežal do úzkej uličky a v ruke držal ukradnutú fľašu alkoholu spolu s krabičkou drahých cigariet.

Obzrel som sa za sebou a usúdil, že si môžem sadnúť, keďže nikto za mnou nebežal.

Zošuchol som sa na špinavú zem, kde som si otvoril fľašu tvrdého alkoholu. Zavrel som oči a preglgol pár kvapiek horkej tekutiny.

Aké to klišé.

Zasmial som sa sám nad sebou. Myslel som si, že nikdy neklesnem na takúto úroveň ako môj otec. A pozrime sa.

Zakrútil som hlavou v snahe prestať myslieť na toho človeka. Vzal som do roztrasených rúk cigaretu a uchytil si ju medzi vankúšiky jemne červených pier zatiaľ, čo som vo vačku od čiernych teplákov hľadal zapaľovač.

,,Do piče!" Zahrešil som, keď som zistil, že sa tam nenachádza. Žeby som ho stratil, keď som bežal sem? Možné to bolo. No aj tak ma to naštvalo. Potreboval som si zapáliť. Ukľudňovalo ma to.

Lenivo som vstal zo špinavej zeme a studený vánok ofúkol môj spotený krk od behu, ktorý som absolvoval pred niekoľkými minútami.

-

,,Idem preč. Zrušte na dnes všetky stretnutia." Nakázal som nezaujato svojej asistentke a zobral kľúče od svojho auta.

,,Ale Pane Jeone..." Zastaví sa v strede vety Seo-Ju, keď sa na ňu škaredo pozriem.

Tak sa mi to páči.

Usmial som sa sám pre seba a užíval si autoritu, ktorú som pre nich predstavoval.

Pokrútil som hlavou.

Potreboval som inšpiráciu a možno fľašu soju a tak som si obliekol bledohnedý kabát a odišiel.

Už o dva týždne sme mali predstaviť novú kolekciu. Téma bola jasná. Mali v nej imponovať prvky street štýlu. Lenže mne akosi všetko vyfučalo z hlavy a preto mi nenapadlo nič lepšie ako sa zobrať do ulíc Soulu.

Svoje drahé auto som zastavil v rozľahlej chudobnej štvrti tohto mesta. Vystúpil som z auta a rozhliadol sa okolo seba. Toto miesto som poznal iba z videnia, no nikdy som tu nebol.

Nadýchol som sa vzduchu a usúdil, že by bolo lepšie si dať rúško. Po vykonaní tohto opatrenia som sa vydal do menšieho obchodíku, pred ktorým som nevedomky zastavil svoje auto, keďže som si spomenul na fľašu soju.

Chcel som vstúpiť dovnútra, no v tom som videl chlapca ako beží s fľašou alkoholu naproti mne. Už-už som sa videl na tej špinavej zemi, keď sa neznámy spamätal a zabrzdil.

Naskytol sa mi na pár sekúnd pohľad do chlapcovej tváre. Zaklipkal som očami a srdce sa mi začalo prudko zmietať v hrudnom koši.

Ten okamih zmizol tak rýchlo ako prišiel a ja som zostal šokovane stáť pred otvorenými dverami obchodu.

,,Uličník jeden! Nepodarené chlapčisko." Mrmlal predavač pod nos a vôbec si nevšímal mojej dokonalosti.

,,Prepáčte, ehm, kto to bol?"

,,Nie som si istý, Pane. Za tento týždeň to už bolo tretíkrát."

,,Prečo nezavoláte políciu?" Nechápavo som sa pozrel do zvráskavenej tváre predavača.

,,Je to ešte dieťa. Nemalo to v živote ľahké. Bolo by odo mňa nepekné keby ho ešte pošlem do polepšovne." Pozrie sa do diaľky a ja pokrčím obočie. Nerozumel som správaniu tohto starého chlapa, no vedel som, že toho chlapca musím nájsť.

- 1. 11. 2017

𝐹𝓇𝑜𝓂 𝓋𝒾𝓁𝓁𝒶𝒾𝓃 𝓉𝑜 𝒢𝒰𝒞𝒞𝐼 𝓂𝑜𝒹𝑒𝓁Where stories live. Discover now