Pill (YoonMin)√

23)

Jimin ležal nehybne v červenej vode.

V tejto chvíli si želám, aby mal len menštruáciu,ale to sa asi nestane.

Rýchlo som k nemu pribehol a zavolal sanitku, sú na ceste. Ruku som strčil do vane.Voda je teplá, to znamená, že tu nie je dlho. Chytil som Jimina za líce a pomaly po ňom prechádzal.

Ja som taký debil. Čo som to urobil? Nenávidím sa! Ako som mu to mohol urobiť. V duchu som sa poriadne nakopal a prefackal.

Chytil som mu ruky a všimol si tých rezných rán na zápästí. Na vani bola krvavá žiletka, ktorú som mi strčil do vačku. Následne som ho z vane vytiahol a položil na moju posteľ.

,,Prečo?"to bola jediná otázka, ktorá mi výrila hlavou.

Začal som plakať. To sa však premenilo na hysterický plač.

Nezvládol som to. Chytil som Jimina za plecia.

,, Prosím, preber sa! " začal som s ním triasť a kričať na neho.

Nič, nič sa nestalo. Ďalej nehybne ležal. Bol taký bledý.

Zosunul som sa na zem vedľa postele a stočil sa do klbka.

,, Prečo. PREČO?! " cez slzy som už poriadne nevidel. Objal som si nohy. Tiasol som sa. Chvíľu som len tak ležal v tichu na chladnej zemi.

Vyťiahol som žiletku z vačku, presne som vedel, čo s ňou chcem urobiť.

Zistil som, že Jimina milujem. Najskôr som si tým nebol istý, ale teraz......... milujem ho a nenávidím sa za to, čo som nechal dopustiť.

Žiletku som si priložil k zápestiu a začal rezať. Nehorázne to bolelo a pálilo. Ako som rezal na mojej koži ostávali kvietky krvi. Padala na zem v malých kvapôčkach,ktoré sa na zemi zoskupovali a vytvárali kaluž. Keď som bol hotový, žiletku som pustil na zem. Zacingala, keď dopadla.

Pozoroval som výtvor, ktorý sa mi podaril spravil.

Bolo to veľké J,aby mi navždy pripomínala, čo som spravil osobe, ktorú som miloval. No, asi bolo neskoro.

Zdvihol som sa zo zeme a ľahol si k Jiminovi. Objal som ho.

Nikdy ťa neopustím.

Otvorili sa dvere a v nich sa objavili záchranári. Odtiahli ma od neho.

,, Nie! Nechajte ma! " začal som kričať, za žiadnu cenu som sa od neho nechcel dostať.

,, Prosím upokojte sa. Tomu chlapcovi ide o sekundy, ak vám na ňom záleží, nechajte nás robiť si svoju prácu. " povedala jedna zo záchranárov a podala mi ruku, ktorú som prijal.

Zdvihla ma z postele a pritiahla si ma k sebe. Vôbec ju nepoznám, ale objatie som potreboval.

,, O-on má nádej na prežitie? " začal som koktať. Svitla vo mne nádej.

,, Má, len potrebuje rýchlo do nemocnice. " povedala a pustila ma.

Jiminovi kontrolovali pulz a dávali mu rôzne prístroje, ktorým nerozumiem.

Tá záchranárka má odviedla do sanitky, kde už ležal Jimin. No ja som bol v predu. Prosil som ich,aby som mohol byť s ním,  ale nedovolili mi to. 

,, Prečo si si to spravil? " opýtala sa po dlhej chvíli ticha tá záchranárka,keď mi ošetrovala ranu. No,ani sa mi nepozrela do očí.

,, Nechápem.........ssssssss" začala mi striekať dezinfekciu na ranu. Zvráštil som obočie.

,, Fakt si myslíš,že som taká hlúpa? Myslím to J,čo máš na ruke" nadvihla obočie.

,, N-nie.......... J-ja len, že........ prepáčte, ale nechcem sa o tom baviť. " povedal som s omľuvným pohľadom a chytil sa za obviazanú ruku.

,, To je vpohode. Urobím všetko, aby sme mu pomohli. " povedala a mrkla na mňa.

,, Ďakujem. " povedal som. Začali mi znova tiecť slzy, no teraz to boli slzy nádeje, že sa znova zobudí a ja uvidím ten jeho krásny úsmev.

,, Prosím, mohli by si ste mi niečo pichnúť, aby som zaspal? " pošepkal som jej.

,, Nemala by som, ale vidím,  ako sa trápiš. " pošepkala mi naspäť.

Niečo mi nenápadne pichla do ruky, aby ju nikto nevidel.

Začal som pocitovať únavu.

,, Ďakujem. "

Zaspal som.

_______________________________________
Som na seba hrdá a myslím, že právom. Snáď ste si diel užili a vidíme sa zajtra.

A ešte sa chcem poďakovať za 15# vo fanfikcii. Veľmi vám ďakujem.

~AF~
❤❤❤❤❤❤❤