The Run & Go

1.

Za zvuku nadávok tvrdo dopadol na zem.
 Pokúsil sa vstať, len aby ho ďalší úder opäť vrátil späť.
"Jerry nechaj ho, veď mu ublížiš!" hlas jeho matky sa hystericky ozýval odkiaľsi spoza mohutného chlapa, ktorý sa k Tylerovi skláňal. Zdrapil ho za golier mikiny a nešetrne postavil na nohy.
"Jerry!" Tyler si všimol, že ho mama buchnátuje po chrbte, no jej drobné päste mohli takej gorile len ťažko ublížiť. V očakávaní prižmúril oči. Aj keď bol na ďalšiu ranu pripravený, silná facka mu zamotala hlavu. Nebránil sa. Dobre vedel, že by to tým iba zhoršil. Bude musieť skrátka počkať, kým si Jerry vybije opileckú zlosť. Dnešná bitka však trvala akosi pridlho. Zvyčajne sa rýchlo unavil a nechal Tylera, nech sa odplazí do svojej izby, no dnes večer nie. Videl, že ho amok stále neopúšťa a zároveň cítil, že sám ledva stojí na nohách. Po ďalšej rane sa už nedokázal zdvihnúť vôbec.
Mamin plač prehlušoval salvu nadávok a trhal Tylera na kusy. Takmer si až prial, aby ho Jerryho dobre mierený kopanec zbavil vedomia. Schúlil sa do klbka, rukami si kryjúc tvár a zo všetkých síl sa pokúsil predstaviť si, že je niekde inde.
Kopance ustali.
Na chvíľu si pomyslel, že možno predsalen zamdlel, no teplo maminej náruče a jej vlhké slzy na jeho čele ho presvedčili o opaku. Opätoval jej objatie. Zaboril tvár do priehlbiny jej krku a tlmene vzlykol. Bolesť, bezmocnosť a hnev mu vháňali štipľavé slzy do očí.
Načúval maminým tichým ospravedlneniam. Chcel jej povedať, že za nič nemôže, že to nebola ona, kto ho zmlátil, no nemohol. Pretože to nebola pravda.

Keby si po otcovej smrti nevzala Jerryho, nič z tohto by sa nestalo. Lenže ona sa bála zostať sama s deťmi, ktoré treba živiť a tak akoby stratila zdravý úsudok. Pravdaže Jerryho pravá povaha sa ukázala až po čase. No a potom sa príliš bála opustiť ho.
Zack, Tylerov mladší brat, z toho strach nemal. Hneď, ako mohol, zbalil si kufre a odišiel na školu, čo najďalej od domu. Od neho.
Tyler ho za to nenávidel.
Nenávidel mamu, pretože urobila zlé rozhodnutia a nenávidel seba, pretože nedokázal ubrániť ani rodinu, ani seba samého.
Všetci mali rovnaký podiel viny na katastrofe menom Jerry.

Hnev mu dodal dostatok sily na to, aby sa pozviechal zo zeme. Mama sa mu pokúsila pomôcť, no on ju odstrčil. Bezmyšlienkovite sa krívajúc vybral k dverám.

"Tyler kam ideš?" načiahla sa za ním, no on jej ruku striasol. Ignorujúc jej ďalšie slová, i Jerryho nezaujaté "Nech si ide!", zobral z vešiaka bundu a vyšiel von.
Nezastavoval sa, ani keď za ním vybehla. Neobzrel sa, keď volala. Skrátka kráčal.
Aj keď ho celé telo bolelo a hlava sa mu točila, aj keď sa mu chladný vzduch zaryl pod vrstvy oblečenia, šiel ďalej.
Nasadil si kapucňu, ruky strčil hlboko do vreciek a stratil sa v tme.