Outlaws [SK]

Kapitola -5-

Niall sa zrejme sústredil na svoje sudoku až príliš, lebo keď dvere kancelárie nahlas tresli potom, čo do miestnosti vošiel Louis, až nadskočil na svojom sedadle.

"Čo sa preboha deje?" spýtal sa zmätene, lebo mu neunikol nahnevaný výraz na tvári kolegu. Louis len mávol rukou a hodil sa do druhého kresla, zhlboka dýchajúc, zrejme sa potreboval upokojiť predtým, ako začne hovoriť.

"Bol som u šéfky. A nie, nebolo to kvôli tomu, že si to chcela so mnou rozdať na pracovnom stole. Bolo to kvôli tomu, že si, citujem, nekonáme svoju robotu."

Niall vyzeral znepokojene. Obaja vedeli, že naozaj nekonajú svoju prácu, ale dúfali, že šéfka sa cez to nejako prenesie.

"Čo povedala?"

"Že ak ešte raz budeme spať v práci, vyhodí nás."

"Spať v práci?" Niallovi sa zhrozene nadvihlo obočie. Posledné dni naozaj mlel z posledného, kvôli neskorým telefonátom so svojou bývalou a naozaj si občas na pár minút schrupol na pracovnom stole, no Louis ho pritom vždy kryl a nepamätal si, že by jeho šlofíky boli šéfkou odhalené. Aspoň ho na to neupozornila.

"Ako na to prišla?!"

"Ja ti poviem, ako na to prišla," Louis uprel nenávistný pohľad cez okno na stene, ktoré viedlo do spoločnej miestnosti a dovidel cez neho až do kancelárie oproti, kde za počítačom poctivo ťukal ich obľúbený kolega, Justin Iditrotskij. "Idiotský jej to vytrúbil."

"Čože? Ako to on môže vedieť?"

"Zrejme nás natoľko dobre pozná." Sarkazmus v Louisovom tóne by počul snáď aj hluchý. Niall znepokojene pozrel rovnakým smerom na Justina, ten sa teraz mračil na monitor, zrejme sa mu nepáčilo, čo tam videl.

"Čo urobíme?" Nialla skôr ako to, prečo Justin vie, že svoje šichty využívajú na spánok, zaujímalo, ako sa s tým vysporiadať.

"Zbavíme sa ho," zareagoval Louis okamžite a keďže z očí mu prakticky šľahali blesky, keby ho Niall nepoznal, aj by premýšľal, či žartuje alebo nie.

"Nie, myslel som skôr, čo urobíme, aby nás šéfka nevyliala z roboty," ozval sa blonďák, svojim tónom dával jasne najavo, že by uprednostnil, keby si Louis prestal v duchu predstavovať, ako sa Justina zbavia a venoval svoju pozornosť skutočnému problému. Akoby mu čítal myšlienky, otočil sa k nemu s nadvihnutým obočím a pobaveným výrazom.

"Snáď si nemyslíš, že by nás Roxana naozaj vyhodila. Vieš predsa, že by neprežila ani len týždeň bezo mňa. Nie, tu ide o princíp. Pán Vlezdoprdelka číha na každú chybičku, ktorú by na nás mohol nabonzovať a mňa to už prestáva baviť, takže sa teraz pýtam ja, čo-s tým-urobíme?!"

Niall len prevrátil očami, keďže tak celkom s ním nebol na rovnakej vlne. Čo s tým mohli urobiť bolo akurát to, že na ďalšej obchádzke budú naozaj na obchádzke a nie spať na parkovisku pred Lidlom.

Louisovi však nebolo treba dávať žiadne nápady, lebo v nasledujúcej sekunde mu zažiarili oči a už sa aj načahoval k zapínaniu svojho počítača.

"Viem, čo s tým urobíme. Poď sem."

V blonďákovi zvíťazila zvedavosť, lebo sa už aj posúval na kolieskovom kresle k stolu svojho kolegu.

"Čo urobíme?" chcel vedieť Niall, zatiaľ čo počítač s tichým hukotom ožíval a on dvihol pohľad, aby skontroloval, čo Justin robí, ten bol však príliš zaujatý tým, čo písal, aby vnímal okolie. Louis nepovedal nič, jeho prsty sa rýchlo rozbehli po klávesnici, len čo sa počítač zapol.

"Louis, nemyslím si, že teraz je vhodný čas na to, aby sme-..." Niall nestihol dopovedať, keď sa na obrazovke objavili obnažené ženské telá, no Louis ho rýchlo umlčal.

"Počkaj, to je súčasť plánu."

Blonďák sa teda ďalej nevypytoval a nechal kolegu pracovať na jeho diabolskom pláne. Mlčky sledoval, ako Louis otvoril e-mail a do novej správy pre Justina skopíroval link pornostránky, ktorá, ako nezabudol okomentovať, teraz obsahovala vírus a len čo ju Justin otvorí, spadne mu celý počítač.

"Louis, neviem, či je to-..." dobrý nápad, chcel dodať, no nedostal možnosť dopovedať to.

"Teraz ho sleduj," zachechtal sa Louis, keď konečne stlačil poslednýkrát enter a zadíval sa cez sklo na miesto, kde sedel Justin.

Niall ho počúvol a tiež uprel pohľad na kolegu.

Chvíľu pokračoval v ťukaní, ale v tom akoby ho čosi vyrušilo a pozrel na obrazovku. Jednu ruku premiestnil na myš, dvakrát ňou klikol a vzápätí sa mu na tvári rozhostil rumenec. Dobrých desať sekúnd sa na obrazovku len pozeral, napokon sa lišiacky usmial a vstal od stola, aby mohol prejsť k oknu na stene a zastrieť rolety, takže Louisovi s Niallom tak zastrel výhľad. Niall už-už otváral ústa, že hodí nejakú poznámku o tom, že im ten úžasný plán veľmi nevyšiel, no skôr, než by sa vôbec ozval, ho umlčala Louisova dvihnutá ruka. Na moment naňho len nechápavo hľadel, keďže kolega stále napäto sledoval Justinove zastreté rolety a akurát keď sa znova nadýchol, že predsa len čosi povie, z kancelárie oproti sa ozval Justinov hlasný výkrik, ako keby ho ktosi postrelil.

Niall sa na malý moment cítil zle, predsa len ak vírus napadol celý Justinov počítač, určite prišiel o kopu vecí, ktoré v ňom mal - no potom si spomenul, že to bol práve Justin, kto naňho a na Louisa donášal šéfke a pocit viny okamžite zmizol. Namiesto toho sa rozosmial spolu s Louisom. Samozrejme netrvalo dlho, keď sa dvere ich kancelárie rozleteli a v nich nestál nikto iný ako Justin, červený v tvári.

"Potrebuješ niečo, Idiotský?" dvihol Louis pohľad od správy, ktorú mal pred sebou viac-menej len pre efekt, keďže nebola vyplnená.

"Ty!" Justin ukázal na Louisa trasúcim prstom. "Kvôli tebe som prišiel o všetky moje dôležité dokumenty! Okamžite to poviem šéfke!"

Louis sa nijako nenechal vyviesť z miery. "Áno, a povieš jej, že si si šiel pozrieť pornostránku, ktorú som ti poslal? Jasné, poslúž si."

"Ja... Ty..." Zdalo sa, že Justin zrazu nevedel nájsť slová.

"Mal by si ísť, určite ťa čaká veľa práce," Louis sa naňho akože priateľsky usmial, zatiaľ čo Justin pred jeho pracovným stolom soptil od nervov.

"Toto ti neprejde!" dostal zo seba napokon, zašibrinkoval prstami vo vzduchu a zamieril z kancelárie von.

Nebol by to však Louis, keby za ním ešte nezakričal: "Nezabudni za sebou zavrieť, Idiotský."

"Volám sa Iditrotskij!" skríkol naštvane, ale dvere predsa len zavrel - alebo skôr zabuchol, keďže ich za sebou stiahol v prudkej chôdzi a okno vedľa nich sa až zachvelo pri tom otrase.

Len čo v kancelárii opäť ostali sami, vybuchli do ďalšieho smiechu.