I want you.

4.,

srdiečko zelenoočka rýchlo tlkotalo v jeho hrudi. stres pohlcoval každý kúsok jeho tela a nepríjemný pocit zo zahliadnutia jeho zožieral jeho hlavičku.

každým krokom, ktorým bol bližšie k výťahu sa jeho chudé nožičky klepali viac a viac. popruh tašky v dlani zovrel silnejšie, ako by sa tým chcel uistiť, že sa vlastne nič nedeje. no nepomáhalo to.

dialo sa toho až príliš.

ľudia okolo pobehovali ako splašené zvieratá. ruch, ktorý ťažkou a rýchlou chôdzou spôsobovali bol tak veľmi ohlušujúci a nepríjemný. kľud, ktorý si každý v sebe nosil to okamžite vytrhlo.

malý brunet nervózne stál oproti dverám jedného zo štyroch výťahov, ktoré boli oproti sebe. prial si, aby sa každý jeden jednoducho vytratil.

ľudia vedľa neho rovnako čakajúci na príchod výťahu, nepokojne poskakovali a hmýrili sa na mieste s kufríkmi alebo hŕbami papierov v rukách.

cinknutie, ktoré sa cez hluk a vravu nedal poriadne ani zachytiť vyrušil zelenoočkové myšlienky nato ako odtiaľto čo najrýchlejšie utiecť.

dvere od výťahu sa pomaly otvorili a ľudia v ňom okamžite ako na povel vystúpili. čakajúci sa hneď potom nahrnuli dovnútra. nikto sa nezaujímal o osobu, ktorá bola vedľa neho, pred ním alebo za ním.

v pracovnom čase sa skoro nikto nepoznal.

malý brunet si neisto zahryzol do plnej pery jahodovej farby a pohľadom aj naďalej skúmal podlahu výťahu. modlil sa aby už bol čím skôr na mieste. rovnako ako autobusy aj výťahy a vlastne každý priestor, kde sa nachádzalo viac ľudí malého zelenoočka desili.

nedokázal sa medzi toľkými ľuďmi ani nadýchnuť. cítil sa ako v klietke.

na každom druhom až treťom poschodí vystúpilo niekoľko ľudí, čím sa priestor začal pomaly ale isto vyprázdňovať až sa nakoniec vyprázdnil úplne.

jediný, kto aj naďalej nervózne hľadel na mohutné dvere výťahu a zúbkami sa nevedome snažil prehryznúť kožu na spodnej pierke bol zelenoočko.

cink.

bum-bum-bum-bum-bum. rýchlosť srdca vo vnútri malého zelenoočka sa dala porovnať so rýchlosťou závodného auta. ak vôbec.

plytký nádych naplnil jeho pľúca a on neisto vystúpil von. koža na bruškách prstov a dlaniach začínala byť nepríjemne odretá od pevného zovretia na popruhu tašky.

kroky sa dostali po dlhej chodbe až k veľkým dubovým dvoj dverám, ktoré s malou dušičkou otvoril a ktoré viedli do jeho "kancelárie".

osobitá vôňa miestnosti naplnila zelenoočkov noštek a on sťažka preglgol.

tichými krokmi sa dostal až za svoj stôl, ktorý sídlil hneď oproti dverám a tašku si rozklepanými ručičkami dal z tela dole a opatrne položil na stoličku s kolieskami.

k dverám, ktoré boli napravo od stolu bol otočený chrbtom. nechcel do nich vojsť. tak veľmi nechcel. no nebol v pozícií kedy by niekoho zaujímalo čo chcel.

"Už som si myslel, že neprídeš." ozval sa hlboký hlas za jeho chrbtom. presne od tých dverí. skamenel. šok bol v tomto prípade slabé slovo.

v hrdle maličkého bruneta sa razom spravila veľká gulička, ktorá sa nedala a nechcela dať prehltnúť.

veci, ktoré si chcel z tašky vybrať okamžite nechal tak a jeho naširoko otvorené oči šokom behali po každom predmete v jeho zornom poli.

vedel, že ak sa neotočí Lucasovi sa to páčiť nebude a aj keď vážne nechcel opatrne sa so sklopeným pohľadom otočil. poddával sa mu tak jednoducho.

"J-Ja..je predsa p-pondelok a ja..teda-" prerušil ho.

"Si tak skurvene dokonalý, keď koktáš, Sammy." povedal Lucas a jeho rázne kroky sa dostali bližšie k malej postave. ruku, ktorú mal vo vrecku od úzkych ; čiernych a formálnych nohavíc sa dostala von.

opatrne sa premiestnila k Sammyho brade a palec s ukazovákom ju donútili dostať hore.

zelenooký chlapec nemal na výber. musel sa pozrieť do jeho "čiernych" očí aj keby nechcel. donútil ho k tomu.

celé telíčko sa mu triaslo a končatiny postihovala slabosť. bolo to tak nepríjemné.

keď sa zreničky stretli so zreničkami zelenooký chlapec do toho nechcene znova padol.

znova sa do neho zamiloval. znova a znova a znova. bol to ako bludný kruh. nemohol utiecť.

"Privádzaš ma do šialenstva. Uvedomuješ si to?" úškrn ovládol pery vysokého.

"P-Prosím.." zelené zreničky začínali mať prehnaný lesk a číre kryštáliky začínali plniť okraje viečok.

vysoký muž svoju ruku odtiahol od brunetovej brady a premiestnil ju na jeho krásne boky, za ktoré si ho pritiahol bližšie.

zo zelenoočkovych ústočiek sa vydralo zalapanie po dychu a ručičky narazili na svalnatú hruď skrytú pod sakom. vysoký sa pomaly naklonil k jeho ušku.

"Mám nehoráznu chuť.." pauza.

"..ošukať ťa na tomto stole." jeho pery sa jemne otierali o uško zelenoočka a vytvárali mu na celom tele zimomriavky.

"..presne ako som to spravil pred mesiacom." dokončil, načo sa malý brunet roztrasene nadýchol.

nenávidel ho. nenávidel ho a miloval zároveň.

šialené, čo?

-
new chapter je na svete. mám v pláne cez tieto voľné dni napísať čo najviac častí. no keďže som lenivý dick neviem ako to vyjde.