Outlaws [SK]

Kapitola -1-

Vedela, že sa snaží byť milý, ale ani on nikdy nehovoril o práci viac, ako bolo treba - aj teraz radšej otázku zvrtol na ňu, aby sa viac nevypytovala.

"Fajn," odsekla rovnako neprístupným tónom, aký jej bol schopný venovať jej brat a radšej odišla k baru, aby si objednala vlastné pivo, ktorým si môže zamestnať ústa, keby ju ovládol náhly amok voči tým tajnostkárom.

:::

"Neuveríš, čo dokážem!"

To boli prvé slová, ktoré v to ráno Louis vykríkol, keď k svojmu kolegovi vtrhol do kancelárie. V nasledujúci moment už aj utekal späť do konferenčnej miestnosti v domnienke, že ho Niall bude nasledovať, zvedavý, čo vymyslel tentoraz, no keby tam ostal len o sekundu dlhšie, aby sa presvedčil, či ho kolega vôbec počul, všimol by si, že Niall sa po jeho výkriku strhol zo spánku a len zmätene pozeral okolo seba, neistý, či sa mu to len snívalo, alebo to bol skutočný Louis. Napokon sa rozhodol, že nech je ako chce, on je ešte unavený a znova si položil hlavu na stôl. O necelú minútu sa však Louis vrátil k nemu do kancelárie, tentoraz sa postavil do dverí a s rukou položenou na kľučke sledoval spiaceho Nialla, nadvihnuté obočie na tvári len ukazujúce netrpezlivosť.

"Niall!"

"Chcem raňajky," zamrmlal Niall, keď sa neochotne postavil zo stoličky a šuchtal sa za Louisom. Louis bol príliš zaneprázdnený pripravovaním sa na svoje vystúpenie, lebo to nijako neokomentoval a keď Niall zastal vo dverách, Louis sa šplhal na jeden zo stolov, ktorým začínal dlhý rad niekoľkých ďalších. Po okrajoch boli porozkladané stoličky, na ktorých sedávali počas porád.

"Čo to ro-..."

"Sleduj!" prerušil kolegu Louis a Niall si až vtedy všimol, že Louisove topánky zostali na podlahe a on stojí na doske stola len v ponožkách. Vzápätí sa pohol a kĺzal sa až na koniec stola, kde sa obrátil a rovnakým pohybom sa prešmýkal späť.

"Super, nie?" spýtal sa nadšene.

"Myslel som, že ti šéfka dala na starosť tie papierovačky," poznamenal Niall monotónne, zjavne nie tak celkom ohúrený.

"Áno," odvetil Louis počas rozbehu a ako sa prekĺzal cez posledné tri stoly, odpovedal, "ale toto je väčšia zábava ako robiť papierovačky."

"Hm," bolo všetko, čo bol na to jeho blonďavý kolega schopný odpovedať a presne táto reakcia bola dôvodom, prečo sa Louis zastavil uprostred a vážne naňho pozrel. Niall s ním vždy ochotne skúšal každú hovadinu, nech to bolo akokoľvek absurdné. Preto sa mu zdalo zvláštne, že teraz len postáva vo dverách a iba ho pozoruje, ešte k tomu s takým nezáujmom.

"Hej, čo je s tebou?"

"Do noci som volal s Karen, chce sa dať znova dohromady," odvetil blonďák a svoju odpoveď podčiarkol dlhým zívnutím.

"Tak to by si mal hneď vytriasť z hlavy. Poď sem, toto ti pomôže," popohnal ho Louis a gestami mu už naznačoval, aby sa k nemu pridal hore na stoloch.

Niall síce váhal, ale nakoniec sa nechal presvedčiť, odkopol topánky bokom a o chvíľu sa už obaja veselo šmýkali po stoloch. Tak dobre sa na tom bavili, že ich vôbec nenapadlo, že cez sklenené dvere ich uvidí ktokoľvek, kto pôjde okolo. Zhodou okolností ten niekto bola šerifka a tej bolo hneď jasné, čo sa vnútri deje. Pohľad na tých dvoch ju neprekvapil, bola na ich vylomeniny zvyknutá, hoci sa im vždy snažila pripomínať, že sú dospelí a mali by sa podľa toho aj správať.

"Tomlinson! Horan!" zvolala, keď otvorila dvere. "Čo to dopekla vystrájate?"

"Ja som-..." začal Louis, ale nedala mu šancu vysvetliť to.

"Už vyplnil všetky formuláre, dúfam," dopovedala zaňho a s nadvihnutým obočím očakávala odpoveď.

"No, nie tak celkom, ale-..."

"Tomlinson," varovne si prekrížila ruky na hrudi, Louisa to však nezastrašilo.

"Mali by ste sa k nám pridať, uvidíte, koľko stresu odbúrate. A čo si budeme klamať, šéfka, vám by sa to aj celkom zi-..."

"Nech mám tie papiere do pol hodiny na stole!" zrúkla nekompromisne a zatresla za sebou dverami.

"Asi by si ju mal poslúchnuť," povedal Niall a opatrne zliezol zo stola, aby sa mohol opäť obuť.

"Ale prosím ťa. Má pre mňa slabosť." Louis sa uškrnul a opäť sa prekĺzal na opačný koniec stolov.

"Nebol by som si tým taký istý."

Niallovi sa nakoniec podarilo presvedčiť Louisa, aby sa svojej zábavky vzdal a šiel vyplniť tie papiere - najmä preto, že on sám si pritom mohol zdriemnuť. Jeho zámery sa však nepozdávali staršiemu kolegovi, lebo zakaždým, keď Niall zavrel oči, dostal skrčeným papierom do hlavy s výkrikom "nespi, si v práci!" Keď sa to zopakovalo už piaty raz, prudko otvoril oči a vraživo na Louisa pozrel.

"Prepáč, vadilo by ti, keby si mi doprial dvadsať minút spánku?!"

"Dvadsať minút?!" zvolal Louis zhrozene. "Za čo myslíš, že ťa tu platia, Horan? Pomáhať a chrániť, kámo, pomáhať a chrániť!"

Niall otváral ústa a chcel protestovať, že Louis svojím kĺzaním v ponožkách po stoloch tiež veľmi nechráni ani nepomáha, ale vedel, že by to zbytočne rozprúdilo neželanú diskusiu.

"Idem radšej po kávu," oznámil, pomaly vstal a vybral sa von z miestnosti.