Stretla som ho vo vlaku

~Don't look back~

"Jennifer, teší ma."
Mladá černoška s čiernymi kučeravým vlasmi, širokým úsmevom a dokonalou postavou sa na nás usmeje. Asi si všimla Camillin nepríjemný výraz a ostrý tón, ktorý sa nedal prepočuť, tak nahla ako prvá ku mne ruku.
Prijala som jej hebkú ruku. Prešiel po mne hrejivý pocit. Neviem, čo som cítila, ale viem, že Jennifer bude má dobré a starostlivé srdce.
"Florette," vyslovím jemne a stisknem jej ruku, potrasiem a následne ju aj pustím. "Toto tu je Camille."
"Teší ma," zamrká nevinne a nakoniec strčím do Camille, aby vošla do izby. Vojdem za ňou, zavriem dvere a pozriem sa na tri postele, ktoré sú v izbe. Jennifer obsadila postel Cam, avšak moja je stále tá istá pod oknom.
"Toto je moje," ozvala sa Cam naštvane. 
Chudák Jennifer, pomyslela som si. 
"Noták, Cam, odkiaľ to mala vedieť?" vyzliekla som si kabát a zavesila ho na vešiak. "Je tu nová."
"To však neznamená, že sa nemôže spakovať na druhú posteľ," odpovedala mi a prebodla Jennifer pohľadom. Sadnúť si s Camille nie je najľahšie. Chápať jej myslenie nie je najľahšie. Zažila si toho veľa, niet divu, že sa k cudzincom chová ako chová.
"Prepáč, tak sa presuniem," zamumlala nejaké ospravedlnenie a začala si presúvať veci. Bolo mi jej ľúto, avšak presviedčať Camille, aby nechala Jennifer na svojej posteli by bolo ako hádzať hrach na stenu. 
Položím svoj kufor na posteľ a otvorím ho. Ako prvá vec ma privíta môj obrázok s Andym v rámčeku. Jemne ho chytím a položím na nočný stolík. Na tú noc si veľmi dobre pamätám - jeho oslava dvadsiatich ôsmych narodenín.
Všetky tri sme boli ticho, bolo mi to celkom nepríjemné. Pozriem sa von z okna a strašná tma. Zima. Mám rada toto ročné obdobie len kvôli snehu, kvôli skorej tme nie. 
Vybalím si veci a sadnem si na postel. Svoj MacBook si položím na kolená. Mám dva nové e-maily. 

Od: Yasmine Lelterité
Pre: Florette Lelterité
Predmet: Svadba!!
Dátum: 14.01.2017 14:56

Drahá Florette,
dosť dobre vieš, že už sami nechce zakladať nový facebook, tak využívam aj tento dávno zabudnutý systém, a to posielanie e-mailov.
Chcela by som ťa pozvať na svoju svadbu, s Rayom konkrétny dátum ešte nemáme vybraný, avšak som ti to chcela takto oznámiť. Ak ti to robí problém cestovanie, predplatím ti cestu sem do Kanady.
Čo na to hovoríš? Odpíš čo najskôr, prosím!

Musím sa nad ňou zasmiať. Camille zaregistruje môj smiech a otočí ku mne hlavu. 
"Čo je také smiešne? Aj ja sa chcem zasmiať," vstane z postele a ide k tej mojej. 
"Ále nič, len Yasmine mi píše o svojej svadbe," myknem plecami.
"Tá tvoja sesternica? Zase sa snaží vyjadrovať odborne? Nečakala som, že si niekedy niekoho nájde, nie to ešte bude plánovať svadbu," povie škodoradostne a sadne si vedľa mňa. "No, ukáž."
Posuniem jej Mac a sama vstanem. Jennifer sedí na posteli, celá je schúlená v kĺbku a v ušiach má slúchadlá. Myslím, že je konečne dobrý nápad sa s ňou zoznámiť.
Sadnem si vedľa nej a čapnem ju po kolene. Dvihne hlavu a vytiahne slúchadlá.
"Potrebuješ niečo?" spýtala sa, teraz už trochu iným tónom ako predtým. Tento tón bol podráždenejší,smutnejší a prázdnejší.
"Nie, ale ty vyzeráš, že áno. Deje sa niečo?" starostlivo som sa jej spýtala. Niekedy sa obdivujem, kde sa vo mne berie toľko empatie. Vidno, že ju niečo trápi.
"Súkromné veci," odbije ma rozhodným tónom. 
"Keď sú to až tak súkromné veci, tak to aspoň tak neukazuj, ak nechceš, aby sa ťa to vypytovali," ozve sa Camille a zaklapne Mac.
"Teba som sa na nič nepýtala," chladne riekne Jennifer ku Camille. Toto nedopadne dobre, ak nezakročím, dnes tu potečie krv.
"Počúvate sa vlastne?" vykríknem. "Bože, ste dve dospelé ženy, ale hádate sa ako malé deti na pieskovisku! Tak sa už konečne nejak sadnite, alebo ak sebe pociťujete takú hlbokú nenávisť, tak si ju vybíjajte, ale nie predo mnou, pretože sme tu necelé dve hodiny a už to tu je ako tretia svetová a mňa pomaly začína bolieť hlava! Tak prosím, držte obe huby."
Obe stíchli, dokonca Camille na Mňa vykulila oči. 
"Páni. Tak ty si ale odvážna," pískne Camille a Jennifer sa zasmeje. 
"Odvážna preto, lebo sa ti postavím? Nemysli si, že si taká nebezpečná, ako si to myslíš ty sama. Buduješ si rešpekt na ľuďoch, ktorí sa ťa boja, buduješ si rešpekt na ich strachu. Koľko ľudí ťa preto nenávidí, ty si myslíš, že si bohvieako úžasná," uzemním ju jedovatou poznámkou. 
Do jej srdca som pravdepodobne zabodla nôž naplnený jedom. Z tváre jej zmizla farba a zosmutnela. Zistila som to jednoducho, hrala sa so svojimi prstami.
"A ty nám tu rozprávaš o hádkach," Jenny mykne plecami. "Ty sa tu najviac hádaš."
"A ty by si mohla konečne prestať tu všetko komentovať, inak sa ťa už pred ňou," ukázala som prstom na Camille. "nezastanem a pokojne si pozriem, ako si ťa roztrhá v zuboch."
"Serieš si do huby, moja zlatá, vieš o tom? Teraz som ti dobrá alebo nie?" prudko vstala z postele a sadla na tú jej. 
"Sama nevie, čo chce," bodne ma Jenny pohľadom:
"Prvýkrát s tebou súhlasím," Camille kývne hlavou. Cítim, ako mi horia líca.
Mlčky vstanem, rýchlo prejdem k vešiakom a oblečiem si kabát. Vyjdem na chodbu a prudko buchnem dverami až tak, že to počuť po celom vysokoškolskom internáte.