Ako vlastne spoznal Thranduil svoju milovanú ženu? Bola mladá,krásna,múdra no jej minulosť nebola veľmi pestrá. Poďme sa spolu pozrieť ako to vlastne všetko bolo.
*Je to môj prvý príbeh takže ak budete mať nejaké návrhy,alebo námietky určite sem s n...
,,Ďakujem za peknú prechádzku Ara," pohladkala som moju najmilovanejšiu kobylku a dala jej zväzok mrkiev, ona radostne zaerdžala a pustila sa do jedla. Zavrela som box a zamierila si to rovno do mojej komnaty pripraviť sa na dnešný večer. Z hlavy som stále nemohla dostať myšlienku o záhadnom mužovi z lesa.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Keď som konečne vošla do komnaty všimla som si vedľa kozmetického stolčeka opretú dlhú zabalenú krabicu. Bol to darček od Lindira k mojim dnešným narodeninám. ,,Hmm,čo by v nej mohlo asi tak byť. Ako poznám Lindira bude to určite nejaká zbraň," nadšene som sa nad touto myšlienkou pousmiala. Schmatla som ju a rýchlim krokom som smerovala k posteli.Pohodlne som sa usadila a začala rozbaľovať.Keď som sa konečne prebojovala dovnútra,čo teda vôbec nebolo ľahké,pretože Lindir si dal na balení dobre záležať ,uvidela som tam oslňujúci meč.Presne som vedela o aký meč sa jedná,keďže do zbraní som bola blázon. Bol to meč ukovaný z čistého striebra posiaty drahokammy z číreho svitu hviezd.Pred mojimi očami doslova žiaril.Je to veľmi cenný kúsok,zaujímalo by ma odkiaľ ho má.Namiesto príprav na oslavu som sa rozhodla ,že ešte pár minút venujem otestovaniu novej hračky na cvičisku.Do večera mi ostávalo ešte pár hodín tak prečo to nevyužiť. Cvičisko bolo mojim veľmi obľúbeným miestom. Nachádzalo sa neďaleko veľkolepých visutých záhrad. Meč som si vsunula do pošvy,ktorú som si opasala okolo pásu a prehodila cez seba dlhý biely plášť aby nebol moc nápadný a rozbehla sa k schodisku,kde ma zastavila Cal. ,,Kam ideš?" spýtala sa ma. ,,Nikam,ja len,no vieš,ehm...ešte mám pár hodín tak tu nebudem len tak posedávať." ,,Vieš,že sa musíš pripravovať! Zasa všetko odložíš na poslednú chvíľu a tak to bude aj vyzerať!" odpovedala s nahnevaným tónom v hlase. ,,O hodinu sa stretneme v mojej komnate ,platí?" pozerala som sa na ňu naliehavým pohľadom. V ruke si všimla môj meč vedela,že keď mám chuť ísť bojovať nič ma nezastaví a nič iné jej neostávalo len mi povoliť. Nikdy by som sa bojovania nevzdala.Ani kvôli osobe,ktorú milujem najviac z celého srdca a patrí jej celý môj život,pretože Lindir vie čo to pre mňa znamená. Boj je pre mňa vášeň,ktorá sa nedá uhasiť.Tvorí značnú časť mojej duše. ,,Dobre teda vyhrala si,o hodinu v tvojej komnate a nemeškaj! " Od radosti som zvískla a objala ju.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
