Kráľovna elfov

Môj veľký deň-1.časť

,,Všetko najlepšie milá Arria." Pomaly som otvorila oči a pred sebou som uvidela dve osôbky s milým úsmevom na tvári. ,,Dnes je tvoj veľký deň." odvetila Cal. Lin len svižne pritakávala a do rúk mi vložila akúsi malú  krabičku zabalenú v zlatom papieri. ,,Dúfam ,že sa ti budú páčiť."  Bez slova som tajomnú krabičku začala rozbaľovať.Lin si ma zaujato prezerala a vyčkávala na moju reakciu.Zvedavo som začala zdvíhať veko krabičky. Vo vnútri boli krásne náušnice v tvare slzy. ,,Ďakujem Lin sú prekrásne a navyše sa mi budú hodiť k náhrdelníku." Následne som ju pevne objala. Lin sa spokojne pousmiala ,,Bolo mi cťou starká."  ,,Opováž sa ma tak volať!" Nahodila som nahnevanú grimasu a hodila po nej vankúš. Vybuchla do silného smiechu ,pretože som sa vôbec netrafila a letiaci vankúš trafil Cal. V tom momente nahodila veľmi nahnevaný priam strašidelný výraz. Smiech utíchol a s Lin sme  na seba nechápavo civeli.Po chvíľke Cal začali cukať kútiky úst. ,,Keď vojna tak poriadna." Schmatla prvý vankúš,ktorý mala po ruke a začala tá najstrašnejšia vankúšová vojna v histórii Roklinky. 

,,Mám taký pocit, že služobné sa dnes nebudú nudiť,"pobavene povedala Cal. Lin si spokojne robila anjelika z peria,ktoré bolo všade po mojej izbe,ktorá teda vôbec nebola malá. Ja som sedela na parapete a sledovala čo sa deje vonku. Bol tam neobvyklý rozruch. ,,Čo sa deje tam vonku? " spýtala som sa. Obe kamarátky spozorneli a naraz vyhŕkli: ,,Vôbec nič." Podozrivo som si ich prezrela no nemala som náladu dnes nič riešiť tak som sa len nedôverčivo usmiala. ,,Myslím ,že teraz je čas na darček odomňa," odvetila Cal ,ktorá sa snažila odpútať moju pozornosť od vonkajšieho rozruchu a ani som sa nenazdala už ma ťahala za ruku von z izby. ,,Cal spomaľ musím sa najprv prezliecť mám na sebe len nočnú košeľu," zdesene som sledovala ,či niekto nie je na chodbe. ,,Kľud, ideme len do mojej komnaty" odvetila Cal ,ktorá už nedočkavo poskakovala z miesta na miesto. Našťastie máme komnaty od seba vzdialené len o jedny dvere v ktorých má komnatu Lindë. ,,Choď sa postaviť pred zrkadlo," odvetila Cal s potmehúdskym úsmevom. ,,A zavri si oči," vykríkla na mňa zo šatníka,ani som nepostrehla kedy sa tam stihla dostať. Po jej výzve som si zavrela oči. ,,A nepodvádzaj! " vykríkla ešte pre uistenie. Lin nás pozorovala z pohodlia Calinej postele,ktorá pripomína veľký rúžový oblak.Nie len tým aká je mäkkučká,ale aj miliónmi rúžových vankúšov a prikrývok.Je blázon do rúžovej farby. 

,,Otvor oči," povedala s napätím v hlase.Keď som ich otvorila nezmohla som sa na jediné slovko. Doslova mi padla sánka. Cal pristúpila bližšie a šaty mi prirovnala na postavu. ,,D-O-K-O-N-A-L-É" pyšne si pošepkala sama pre seba. ,,Aj si ich vyskúšaš ,alebo ich tu budeš celý deň hypnotizovať pohľadom a mňa spolu s nimi? " Ešte omámená krásou šiat som jej ich vytrhla z ruky a išla som na to. ,,Sú neopísateľne krásne Cal." odvetila som už oblečená v šatách.Nemusela som sa jej ani pýtať odkiaľ ich má,alebo kto ich ušil.Vedela som,že to bola ona.Miluje šitie tak ako ja milujem módu.V mojom šatníku sa vyskytne dosť kúskov ušitých jej šikovnými ručičkami,ale takýto sa tam ešte neobjavil.Boli to šaty ako pre bohyňu.Top je belasej farby  zdobený jemnými striebornými  ornamentami.Je to naozaj precízna práca.Pomedzi ne sa spúšťali jemné starorúžové nite(keďže to šila Cal tak sa tam muselo objaviť niečo rúžové).Celý strih bol veľmi zaujímavý. Ramienka viedli popri krku a končili na chrbte kde vytvárali malé srdce. Mala som odhalený celý chrbát a pôsobilo to veľmi zvodne. V strede takmer pri prsiach je úzky otvor. Sukňu s topom spájali zakončené siluety ornamentov.Dlhá priliehavá sukňa sa dotýkala zeme. Bola veľmi zvláštnej farby,ktorú sa mi nepodarilo identifikovať.Bolo to niečo ako béžová? alebo perleťová farba?  Naozaj netuším no pôsobilo to veľmi sviežo a príjemne.  A napokon priliehavú sukňu obkolesoval veľmi jemný plášť ,ktorý sa spúšťal z blištiaceho sa drahokamu na rozpätí topu a priliehavej sukne. Cítila som sa naozaj dobre,no v tej chvíli mi napadla myšlienka a nahlas som ju vyslovila: ,,Toto sú moje šaty na svadbu? " keď som si uvedomila svoju vcelku vtipnú myšlienku pousmiala som sa. ,,Nie to máš na dnešnú o..." začala ,ale nedokončila Lin. ,,Na dnešnú čo? " vyzvedala som naďalej.