Kráľovna elfov

Spomienky

                                                            Z rozprávania Poicë

Bol veľmi nekľudný večer. Ľud sa pripravoval na najkrvavejšiu vojnu v histórii ríše Theranysó. Väčšina obyvateľov ,ktorí sa do vojny zapojili avšak neboli bojovníci.Dokonca väčšina z nich nikdy nedržala  v ruke poriadnu zbraň hodnú ozajstného bojovníka.No ani táto skutočnosť im nezabránila sa boja zúčastniť.Milovali svoj domov.Milovali svoje rodiny.Bránili by ich vlastnými telami,do posledného výdychu.Avšak kráľ Atanvarno počítal s tým ,že obdobie mieru nepotrvá naveky.Preto mal pripravenú červenú armádu.Nebola moc veľká no za to bola silná a bojovníci vedeli strategicky uvažovať.Približne 200 lukostrelcov 100 jazdcov na koni a 500 bojovníkov.Prevažnú časť armády tvorili elfovia potom trpaslíci a na poslednom mieste ľudia a hobbiti,ktorí boli odosť slabší,ale aj cez to odvážni.Ako sa vždy povrávalo elfovia sú výborní lukostrelci.Obzvlášť elfovia z Theranysó boli podrobení veľmi prísnemu výcviku.Nikto nečakal,že škreti by chceli válčiť o územie,ktoré im nikdy nepatrilo.Kedysi to bola veľmi slabá a bezvýznamná menšina,ktorá žila hlboko v najtemnejších lesoch hory Ankworu. Pomaly sa na nich zabudlo.No za ten čas sa rozmnožili a lepšie vyvinuli.Vytvorili armádu zla.Na jej čele bol stvoriteľ Azoga Znesvetiteľa.

 Nastalo ráno.Všade bolo neobvyklé ticho.Ticho pred búrkou.Pred strašlivou búrkou.Červená armáda,všetci boja schopní muži dokonca aj niektoré ženy stáli pripravení za bránami dobre opevneného kráľovstva.Onedlho sa k nim pripojil aj môj otec,ktorý sa ešte predtým prišiel rozlúčiť so mnou a s Nanou. Mňa ľahko pohladil po mojej malej hlávke a  pokojným hlasom povedal: ,,Budem stále pri tebe, drahá dcérka."Do kútikov očí sa mi tlačili slzy.Jedna sa mi skotúľala po ľavom líčku. Bola som len dieťa.Nevedela som ešte dobre rozoznať určité situácie.No pri tejto som cítila ,že to nič dobré nebude.Nehybne som ostala stáť a venovala mu krátky no za to smutný úsmev.Nezmohla som sa na nič viac.Potom venoval pohľad Nane,ktorá sa snažila protestovať so slzami vo svojich žiarivých modrých očiach ,no nepomohlo to.Bez nejakých vedľajších úvah sa mu vrhla okolo krku s plačom.Po dlhšej chvíli  sa od neho odsunula a do ucha mu šeptla: ,,Vráť sa miMelmë cuilenyo." Ada bol tvrdý muž no bolo vidieť,že mu je to ľúto. Naposledy nám venoval krátky pohľad.Nikdy naňho nezabudnem.Bol tak krátky no zároveň dlhý.Mala som pocit,že ho vidím naposledy.Stále som tam mlčky stála.Keď si Nana doutierala slzy mi venovala krátky úsmev.Cítila som v ňom nádej. Kráľovná sa bitky nemohla zúčastniť.Zabraňovalo jej v tom kúzlo no zároveň jej to otec zakázal.Počula som ich večer ako sa hádajú.Vraj ak otec v boji padne musím mať aspoň jedného rodiča,ktorý zo mňa vychová silnú vládkyňu.V tom momente ako som to počula sa mi vyhŕkli do očí slzy.Len tá predstava ,že by som mala stratiť jedného z nich ma uháňala do zúfalstva. Škretov bolo podľa zistení poslov možno aj trikrát viac.Nádej nám dávalo len to,že vieme reálne premýšľať zatiaľ čo oni majú v hlave len  zabíjanie a smrť.Boli to tvorovia bez pocitov a túžieb. Temný a bezcitný.Prezývaní aj poslovia pekiel.

Ženy,deti a postarší obyvatelia  sa schovávali do podzemných labyrintových chodieb,ktoré boli vybudované pod celou honosnou ríšou. Podzemné chodby boli veľmi dobre strategicky usporiadané,ale dalo sa v nich ľahko stratiť.Boli tak vybudované preto,aby aj keď sa dostanú dnu nepriatelia sa stratili a už nikdy nenašli cestu von. Na ich výstavbe sa podieľali najlepší architekti zo Stredozeme. Mali niekoľko desiatok vchodov a východov. Vraj len vybraná skupinka obyvateľov poznala plán celého podzemného labyrintu,ktorú dal už môj  otec vybudovať na ochranu. Na jeho konci bola malá dedinka.Nachádzalo sa tam všetko čo bolo potrebné na prežitie.Pekné veci končia rýchlo ,no tie zlé trvajú večne.Takýto mala pohľad na svet moja baba(je to moja stará mama volám ju baba už odmalička)Ona týždeň pred vojnou odišla k našemu rodinnému priateľovi Elrondovi do Roklinky. Ani neviem prečo ma napadla práve táto veta.No viem,že odvtedy ako odišla z Theranysó som ju už nikdy nespatrila.