Ja-Legenda

Rodina Lovcov

Nina nás viedla priestrannými chodbami jej domu až k jej izbe a za nami stále boli dvaja agenti s nabitými M-16. Dostali sme sa do jej izby a zavrela pred agentmi dvere. ,,Prečo vás zobrala zo školy FBI?? " začal som sa pýtať. Nina chytila Steavena pevne za ruku, ,,Keď vám poviem, že sme rodina, ktorá sa zaoberá nadprirodzenými a nevysvetlitelnými vraždami. FBI nás chrání pred nimi..." povzdychla si. Pozrel som sa na Steavena pohladom že, '' Steaven vypadnime odtialto'', ale Steaven bol rád, že je pri Nine.

Klop-klop... Dvere sa otvorili a dnu vošiel Ninin otec. ,, Nina dole, choď sa najesť, já hned pridem!'' Prísnym tonom ukázal Nine smerom von z izby. Nina pustila Steavena a išla smerom po schodoch dole.
,, No dobre vy dvaja zasrani... Ak sa niečo stane mojej dcére, tak vás odprásknem! Je vám to jasné?? '' začal na nás kričať. Pozreli sme sa navzájom na seba (já a Steaven). Pristúpil bližšie ku Steavenovi, ,, Rozumel si my!??'' Ešte viac to zdôraznil Ninin otec. Videl som, že Steaven sa začína trochu potiť, tak som podišiel bližšie k nemu. ,, Nemáte žiadne právo tu na mňa hulákať! Na vašu dcéru budeme dávať pozor, ale nie preto, že ste to povedali vy, ale preto, lebo to je naša kamarátka.'' povedal mu Steaven, prešiel okolo neho a vydal sa smerom do jedálne za Ninou.

Sadol som si vedla Steavena a Nina s otcom sedeli oproti nám. Ninina mama si sadla do stredu stola ku mne a manželovi.

Po dobrej večeri sme poďakovali za pohostenie a chystali sme sa odísť. ,, Odprvadím vás. '' dodala Nina po večeri a išli sme smerom ku vchodu. Brat už čakal pred bránou s naštartovaným autom. ,, Tak ahoj Nina, ďakujem za večeru. '' objal som ju a vybral som sa smerom k autu. '' Tak to bol teda divný večer... '' začal hovotiť Steaven, ale ani nedopovedal vetu a Nina ho vzápetí pobozkala.

,, Steaven, poď už!! '' zakričal som z dialky naňho. Steaven sa ešte rozlúčil a konečne sme mohli ísť domov po tak dlhom a náročnom dni.

V tom istom čase z pohladu Franka

,, Emily, no čo ako pokročila Kate? '' opýtal som sa dúfajúc, že už nebude musieť byť pozorovaná. ,, Kate sa učí rýchlo, ešte pár dní a bude pripravená znova na bežný život teenagerky. '' odpovedala mi a priniesla jej kvalitný bilinkový čajík. Samozrejme som neodmietol a Kate sa k nám pridala tiež. Nachádzali sme sa na okraji mesta, v staršiom rodinnom dvojposchodovom dome. Boli sme na poschodí, keď Kate započula nejaké blížiace sa auto, alebo autá, nevedela určiť. Rýchlo som to išiel skontrolovať. Zliezol som s poschodia dole.

,, Tááák tu ich máme!!! Vylez ty obluda upírska, nech to ukončíme!!! '' povedal jeden z nich a ostatní začali kričať '' smrť, smrť, smrť! '' Pozrel som sa von z prízemného okna. Muži stáli asi 10 metrov pred vchodom, bolo ich asi 15 plus, mínus. všetci boli od hlavy až po paty ozbrojený.

Chvíľku som sa díval, čo majú v úmysle spraviť. Zrazu som sa pozrel smerom na pravú stranu a videl som ako jeden chlap drží v ruke RPG a miery na horné poschodie. Rýchlo som sa rozbehol po schodoch hore a začal som kričať ,,Ute...." a boom. 

Franka to vyhodilo zo schodoch dole. Našli ho až privolaní záchranári, ktorý ho rýchlo preniesli do sanitky a odtiaľ rovno do nemocnice. Pane, ako sa voláte??, halo pane vaše meno poprosím..., ste alergicky na nejaké lieky? Ste alergický na nejaké lieky pane? Len tak jemne som naznačil hlavou, že nie a odpadol som. 

S pohľadu Steavena

Veziem sa spolu s Darylom a jeho bratom v aute a rozmýšľam, čo sa stalo po večeri. V hlave mi pobehuje veľa myšlienok a otázok ako je to možné, že sa mu podarilo nájsť tak super dievča. "Žeby ma mala rada len preto, že som múdry? Alebo pre to, že sme s Darylom dobrí žiaci? Oh bože, má ma rada?" takéto otázky si kládol sám Steaven. 

Auto Darylovho brata zastavilo rovno pred mojou oranžovou bránkou. Rozlúčil som sa s nimi a oni putovali ďalej domov. "No konečne!! Kde si bol?!" hneď ako som otvoril dvere tak začala na mňa kričať mama. Ani sa jej nečudujem, že sa o mňa bála. Otco od nás odišiel, keď sa mama s ním rozviedla, čo bolo nedávno, tak nechce bývať v dome sama. "V poslednej dobe toho mám teraz veľa mami, dúfam, že sa nehneváš..." sklopil som oči a išiel smerom do kuchyne pre jedlo. "Nabudúce mi aspoň zavolaj, keď budeš meškať, dobré?" Otočila sa smerom ku schodom a išla smerom hore. Ako keby inú odpoveď ako "Ano mami, budem volávať." nečakala. Ale nič také som jej nepovedal, lebo moje ústa boli plné od zemiakového šalátu, ktorý som našiel v chladničke.

Ešte som si vymenil pár esemesiek z Ninou a pobral som sa do postele. 

O niekolko hodín neskor mi zavolal Daryl, že ho mám čakať pred domom.