Ja-Legenda

Zistenie

Stáli sme oproti sebe ako v nejakom vesterne. Já som čakal kým urobí prvý krok.

,,Vidím, že neustúpiš." povedal mi.

,,Veď som vám už povedal, že sa nebojím."

,,Dobre chlapče, uvidíš čoho je schopná, ak niekoho zabije tak si prídeme po ňu." Ako to rozprával, tak už sa pomaly vzdialoval k svojmu autu.

Sadol som si do auta, Steaven sa má niečo opýtal, ale nevnímal som ho.
Pozrel som sa na Kate, vizuálne som si ju prezeral v čom je iná. Nič som si nevšimol.

,,Kate ty si tá vec, či vyciciava krv??" na rovinu som sa opýtal.

,,Čo si sa zbláznil??" Udiveným výrazom sa na mňa pozerala.

,,Steaven, ukáž ruku." Steaven si vyhrnul rukáv dal ju smerom ku mne.

,,Chcem niečo vyskúšať, čo som videl v jednom filme o upíroch." Vytiahol som z dverových priestoroch nožík a troška som porezal Steavena.

,,Auu, to zabolelo!" Bolestivým výrazom sa pozerá na mňa.

,,Steaven, pozri sa na Kate!" Mala iné oči, bledú pleť ako smrť a tie tesáky v ústach boli neprehliadnutelné.

,,Čo to do pekla je?" Ozval sa Steaven.

,,Myslím, že to s tým upírom mysleli vážne..." S ustarosteným výrazom som sa pozrel na Steavena, myslieť si, že ho čosi napadne, nejaký plán.

,,Takže kamarátka je upír, já mám nepochopiteľnou sílu a sú tu ešte tí neznámi muži čo vedia o Kate, plus ten tajomný a temný les čo máme pred nosom, celé sa to začína akosi komplikovať." Rozprávam si pre seba, dúfajúc, že má to viac upokojí, no márne.

Kate sa nás pýta, že čo sa to s ňou deje a Steaven jej povedal, že je upír a bude piť krv, či chce alebo nie.

,,Steaven." Pozrel sa na mňa.

,,Podla mňa to bude všetko súvisieť s tým lesom, musíme sa tam vydať!" Steven s miernymi obavami.

,,Určite?"

,,Musíme zistiť kto jej to v tom lese urobil a prečo." Kate som povedal, nech sa na niekoľko dní čo najmenej schádza s ľuďmi, kým zistíme ako jej pomôcť, či už sa s toho nejak vyliečiť, alebo aby nikoho nezabila.

Na ďalší deň, sme mali v škole 3 písomky, samozrejme som sa do toho ani nepozrel, lebo som mal plno iných starostí, tak som tam čosi napísal, čakal som tak štvorku.

Idem zo školy tento ráz sám a cestou ma pozastavil ten čo mi nechal v aute tie zbrane.

,,Už máš v sebe tú sílu? Cítiš ju v žilách?" vyzeral byť ako vymenený, pekný oblek, na mieru šitý, biela košeľa a modrá kravata k tomu. 

,,Čo sa to so mnou deje?" prehliadal si ma očami.

,,Ja som Frank a pomôžem ti s tvojimi novými schopnosťami." díval som sa naňho.

,,Ako?"

,,V prvom rade musíš zvládať svoj hnev, nemôžeš sa hneď vyprovokovať, pretože si omnoho silnejší a rýchlejší. Nemôžeš sa teraz už porovnávať z ostatnými študentami. Musíš dávať pozor aby tvoje schopnosti nikto neodhalil," zastavil som ho. 

,,Aké schopnosti?" opýtal som sa zdesene.

,,Nemáš len silu a rýchlosť, ale už aj vieš staré bojové umenia, ktoré vedeli ešte pred mnohými rokmi assasíni. Už ich nikto nevie, len tí čo sú ako ty. Samozrejme už automaticky vieš narábať s mečmi, sekerami, dýkami a strelnými zbraňami."

,,Prečo si tú moc dal práve mne?" Frank sa pousmial a povedal.

,,Zachránil si my život a to si ma ani nepoznal, si dobrý človek a z dobrých ľudí sa tvoria assasíni aby chránili tých, ktorý sa nevedia brániť." Ako to dopovedal, tak hodil na zem niečo ako zmes prachu a piesku a v zlomke sekundy sa vyparil. Pravdepodobne to bolo tým, že sa blížilo nejaké auto a asi nechcel aby ho niekto videl.

Cestou domov som sa ešte posledný raz pozrel za seba a pozeral som kde sa ten Frank mohol tak rýchlo schovať.