Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
32.kapitola
Chytila som kľučku a jej chlad mi automaticky vypálil stopu do kože. Zaspätkovala som a na malý moment začala premýšľať, či toto bol skutočne tak dobrý nápad ako sa sprvu mohlo mylne zdať.
Pochybnosti mi krúžili v hlave ako hladné supy a aj keď som si to za nič nechcela pripustiť, bola som skutočne nervózna.
Zrejme tak nervózna ako ešte nikdy. Tak takýto je pocit ísť na rande? Že máte chuť si doslova vytrhať vlasy a až príliš vám záleží na tom, čo si ten druhý o vás ku koncu pomyslí?
Aj keď to bolo v podstate rande naslepo ibaže s tým rozdielom, že som vedela ako Zack vyzerá. No ešte nikdy predtým som sa s ním nerozprávala ani nič podobné. Okrem rečí, ktoré kolovali po školských chodbách som o ňom nevedela dokopy nič.
A tento fakt ani zďaleka nepomáhal môjmu vystresovanému stavu a celej tejto podivnej situácii, v ktorej som sa svojou zbrklosťou ocitla.
Zhlboka som sa nadýchla, pripomenula si aká cool vlastne som, inak by ma koniec-koncov ani nepozval von a prudko otvorila vchodové dvere tváriac sa nadmieru pokojne, akoby som vôbec nemala chuť zavrieť mu pred nosom a utiecť späť do izby.
Zachovaj si masku. Za každých okolností.
„Ahoj," pozdravil ma s úprimným úsmevom na tvári a očami ma v rýchlosti celú preskenoval. „Oh... vyzeráš naozaj dobre, Olivia." pohral sa s mojim menom na jazyku a ak som sa doteraz snažila upokojovať, všetka moja práca práve vyšla nazmar. Viditeľne sa mi totiž roztriasli ruky a moje nohy sa razom premenili na želatínu.
„Vďaka, Zack. Nápodobne." žmurkla som a úsmev mu opätovala. V tej chvíli som vážne nespoznávala samú seba.
Kam sa sakra podel môj sarkazmus?! Mala som ho nejak odpálkovať a namiesto toho som sa tu nad tým rozplývala ako nejaká tretiačka, ktorej jej vysnený vhodil do skrinky valentínku polepenú srdiečkami.
Ale pravdou bolo, že skutočne vyzeral viac než dobre. Mal na sebe červenú flanelku zapnutú až ku krku. Na nej mal rovnako ako ja prehodenú riflovú bundu, zvyšok tvorili čierne roztrhané rifle a vansky tej istej farby.
Hnedé vlasy mu rozkošne padali do tváre a hlavne tie zelené oči!
Fajn, dosť Olivia. Nádych, výdych.
„Tak, vyrazíme?" prehovoril čím ma vytrhol z opojenia myšlienok a takmer som si udrela hlavu do dverí, o ktoré som sa doteraz opierala.
„S radosťou," odvetila som nadšene a úsmev mi ani tentoraz neschádzal z tváre.
_________________
*Zachary 'Zack' Thompson a hore fotka ako si ho predstavujem ja, samozrejme vašej fantázii sa medze nekladú. :)
