Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
20.kapitola
Z POHĽADU DANIELA ~
7:49||Meyerrko||: kde do riti si? máš poriadny prúser..
8:07||Daniel||: kľud, dám cigu a som tam
8:07||Meyerrko||: nedáš cigu do psovej riti..okamžite zdvihni tu tvoju tlstú riť a príď sem inak letíš, čo to nechápeš?! Si v kaši a ja ťa nemienim z nej zase ťahať! Máš dve minúty, počuješ?
8:08||Daniel||: 🙈🙉🙊
8:08||Meyerrko||: fajn, serem na teba.. zadus sa tou cigaretou prosím
Prevrátil som očami a mobil strčil späť do vrecka. Príliš veľa drámy takto skoro ráno. Z palubnej dosky som vytiahol krabičku cigariet a vzal si ju so sebou. Vystúpil som z auta a hneď si zapálil. Zamkol som a cez už teraz mŕtvolne prázdny areál školy sa pobral dnu.
„Daniel!"
Na schodoch ma zastavil hlas zástupkyne, ktorý mi doslova vypálil ušné bubienky. Mal som chuť odtiaľto vypadnúť a už nikdy sa nevrátiť, keď som videl, ako si razí cestu priamo ku mne.
„Čo som ti už nespočetne veľa krát hovorila o tom fajčení na pozemku školy?! A znovu ideš neskoro už je pätnásť minút dávno po zvonení! Navyše máš obrovský problém, mladý muž!" vrieskala ako zmyslov zbavená až tak, že jej na čele navrela žila.
Nehovoriac o tom, že ma takmer pripravila o sluch.
„Nešlo by to bez toho škreku? Myslím, že ste-"
„Do riaditeľne!"
~
„Pani Ricksová, ak je to kvôli tej kamere v diev-"
„Mlč prosím! Som doslova alergická na tvoj hlas."
„Budem sa tváriť, že sa ma to vôbec nedotklo."
Sledoval som ako zaklopala a vzápätí sa stratila za dverami riaditeľne. Zhlboka som sa nadýchol a vstúpil dnu. Očami som prebehol po celej pomerne veľkej kancelárii a uvidel Maxa ako spolu s Ashtonom a Codym sedia pozdĺž gauča, ktorý sa nachádzal v rohu miestnosti. Hneď na to som si všimol Nathana, ktorý sa opieral o stenu vedľa, a Jacka ako neprítomne pozeral von oknom.
„Ránko," zo slušnosti som pozdravil a vzápätí na sebe pocítil všetky pohľady.
„Ránko? Ránko?! To je všetko, čo povieš?! Len skurv-"
„Meyer, vážte slová v mojej prítomnosti," schladil ho riaditeľ, načo sa Max len porazenecky oprel a prekrížil si ruky ešte stále ma vraždiac pohľadom.
Žmurkol som naňho a mohol doslova vidieť aký je červený od hnevu.
„Sadnite si, Carter," prehovoril ku mne a rukou pokýval na kreslo pred jeho stolom.
„Tak, čo bolo tak súrne, že som nemohol dokončiť svoju rannú cig-"
„Daniel, správajte sa."
„Začneme alebo som nútený tu stráviť celé ráno?"
Presne v tej chvíli niekto zabuchol dvere a zvuk krokov sa hlasno odrážal od stien naokolo. Otočil som sa a uvidel ju ako tam stojí s pohľadom upreným na mne.
