Purpose

45.

Ethan.
Myslel som si, že sa to konečne stane. Nepobozkali sme sa. Nemal som na to dostatočnú odvahu. Nepokazil som to, malo to tak byť.

„Aké to bolo?" potmehútsky si ma premeria Frank.

„Bolo to.. fajn?" poviem neisto.

„Fajn? Takže, nestalo sa medzi vami nič, to si chcel povedať,že?" uchechtne sa.

„Drž hubu, Frank. Nechápem ako ti to príde vtipné."

„Pretože vidieť ťa takého nevinného je dosť čudné. Ethan, inokedy si balil baby jedna radosť a teraz sa bojíš?" zasmeje sa, no potom zvážnie.

„Pretože pri nej je to iné. Mám voči nej rešpekt."

„Máš, ale nemal si."

„Zmenila ma."

*Cŕn, cŕn*
Zazvoní a my sa poberieme do tried.

• • •

Po škole počkám na Cloe. Opäť na dnes čaká rehabilitácia.

„Ahoj." usmeje sa na mňa.

„Ahoj." pousmejem sa a vydáme sa smerom k rehabilitačnému centru.

„Dnes ma poslednýkrát postavia na nohy a potom by som to mal už zvládnuť sám."

„Ale nezvládnem," poviem.

„Neprotirečíš si tak trošku?" nadvihne obočie a spýtavo si na prezrie.

Nasucho preglgnem. Má pravdu.

Cloe.
„Dnes na poslednýkrát postavia na nohy a potom by som to mal zvládnuť sám." zahlási a ja jemne prikývnem.

„Ale nezvládnem," dodá.

Ten chlapec je tak tvrdohlavý aj keď viem, že to zvládne.

„Neprotirečíš si tak trošku?" nedá mi to a spýtam sa ho. Viem, že moju otázku jednoznačne nečakal a tak ani neočakávam od neho odpoveď.

Zahanbene sa pozrie k budove, kde sa blížime.

• • •
Jeden krok, druhý krok a moje srdce sa rozbúši.

Zvládol si to.

Usmejem sa a pribehnem k Ethanovi, aby som ho mohla objať.

Pamätám si ako nedávno vravel, že nie je žiadna šanca, aby sa postavil späť na nohy. A teraz? Vidím ho, ako sám kráča a pridržiava sa pri špeciálnom zábradlí.

„Som na teba hrdá, Ethan." poviem mu do hrude.

Ďalšia časť je na svete! Po menšej prestávke som späť, juchuchú 💕

Názor? 🙌✨

Ďakujem za každý vote a komentár❤

Radoslava❤