Purpose

5.

Cloe.
Prichádzam pred budovu školy. Dnes opäť ten náramne "úžasný" deň v škole.

„Ahoj!" zakričím na Lexi, ktorá si vyberá veci zo skrinky.

„Ahoj, Cloe." povie odmerane a objíme ma. Pousmeje sa.

„Máme algebru,že?" spýtam sa váhavo.

Prikývne.

„Počuj mám nejaké novinky."

„Aké?" spýtavo sa zahľadím na zošit algebry, ktorý mi vykúka zo skrinky.

„Ethan mal vážnu nehodu." povie náhle. V zápätí sa pozriem na ňu.

„Čože?" prekvapene pootvorím ústa.

„Hej, no, čo už. Nie? Zaslúžil si to."

„Čo už? Lexi, to nevrav, prosím, niečo sa mu možno stalo a.." preruší ma.

„Nezastávaj sa ho, Cloe, dobre vieš,že si za to mohol sám. Vraj bol aj opitý. A ty sa ho ešte aj zastávaš!"

„Nechcem nikomu priať zle, Lexi."

„Lenže, fakt mi nejde do hlavy prečo ho ľutuješ! Celé roky si z teba on a tá jeho "nóbl" partia robili srandu!" Povie pokojne, s miernym prísnejším tónom. Povzdychnem si.

***
Frank.
„Prečo? Prečo som mu dovolil nastúpiť do toho auta? Videl som aký je,že bol opitý a predsa som mu tie kľúčiky nezobral! Som totálny idiot!" obviním sa pred Miou.

„Nevedel si, čo plánuje. Ale vedel si,že to neskončí dobre.." povie zamyslene.

„Kurva!" zatnem päsť a buchnem do steny. Moje hánky sú celé od krvi.

„Prestaň!" zakričí Sofia, ktorá ma uvidí. Pribehne za mnou.

„Frank.." objíme ma a pobozká. Zahryzne sa mi do pery a hneď na to pocítim kovovú chuť krvy.

Áno, je to už niekoľko mesiacov, čo spolu chodíme.

„Všetko bude v poriadku, uvidíš." pousmeje sa na mňa. Pohladím ju na líci.

Pozriem sa na Miu, ktorá hypnotizuje dvere.

„Skončili sme spolu! Si obyčajná sviňa, ktorá ma vodila za nos,bezcitná štetka!" zakričí Ethan, vychádzajúci z domu.
„Preboha Ethan!" kričí naň ho Mia.
„Kurva." povie si popod nos, započujem ho.

Rozišli sa asi pred dvomi rokmi. A tým to všetko začalo. Mia ho má stále rada, no Ethan ju nemôže vystáť. Presne ako včera,čo mi vravel tesne pred jeho nehodou.

„Choď preč, Frank. Už ma nebaví hrať tú vašu hru s Miou a Sofiou! A so všetkými."

Mia ho už od začiatku ich vzťahu vodila za nos. Bolo to pre neho neznesiteľné, tak sa potom s ňou jednoducho surovo rozišiel.

Stále mi však hlavou behá to, čím myslel tú našu hru.

***
Pri vchode sa zjaví Ethanova mama.

„Panebože, Frank.." povie Ethanova mama. Má zaslzavené, červené oči.

„Všetko bude dobré," poviem pokojne  a objímem ju. Je to ako objatie mojej mamy.

„Ako sa to vlastne stalo?" po chvíli sa spýta.

„Pohádal sa so mňou, pretože bol opitý no a.. Nasadol do auta. Videl ma,že som za ním utekal,no hneď pridal a ušiel."

Bolo neskoro.