You?! (Victoire Weasley & Teddy Lupin)

10. Kapitola - Tichá vojna

Victoire:
Posledné dni som sa Lupinovi celkom úspešne vyhýbala a zdalo sa, že ani on nevyhľadáva moju spoločnosť. Dni plynuli a všetko sa pomaly vracalo do normálu. Môj mozog presvedčil moje srdce, že Lupin je idiot, takže som sa už nečervenala zakaždým, keď som ho videla na druhej strane triedy.

Dnes to ale bude trochu náročnejšie, pretože máme prvé stretnutie Chrabromilu ohľadom Výročia. Na jednej strane sa celkom teším, pretože ma zaujíma, čo McGonagallka vymyslela, ale na druhej strane sa bojím, pretože neviem, čo McGonagallka vymyslela a jej nápady zvyknú byť veľmi nepríjemné hlavne pre mňa.

***
„Vics, kde si?" zakričala na mňa Emma asi tak štvrtýkrát. „Už idem," štvrtýkrát som jej odpovedala, no pravda bola taká, že som ležala na posteli a snažila som sa prinútiť svoje telo, aby vstalo. Tak strašne sa mi tam nechce ísť, no asi nemám na výber. S povzdychom som sa postavila a pomaly som zišla dole schodami. „Môžeme ísť," uškrnula som sa a vybrali sme sa na miesto stretnutia.

***
„Milí Chrabromilčania! Vítam vás na prvom stretnutí našej fakulty za účelom vymyslenia reprezentatívneho predstavenia na oslavy 1000. výročia od založenia našej školy!" začala McGonagallová svoj prejav a všetci Chrabromilčania na ňu nechápavo pozerali, keďže nerozumeli, čo chce týmito kvetnatým slovami povedať. „Poprosím teraz dvoch hlavných organizátorov osláv výročia, pána Lupina a slečnu Weasleyovú, aby prišli sem dopredu a povedali vám o tom niečo viac," pokračovala McGonagallka a ja som na ňu čoraz prekvapenejšie pozerala, pretože toto nebolo v pláne a bol to jej nápad, o ktorom som ja nemala žiadne bližšie informácie. Vymenili sme si s Lupinom prekvapený pohľad a mne došlo, že aj napriek môjmu predsavzatiu vyhýbať sa mu, budeme musieť spojiť sily a niečo rýchlo vymyslieť, pretože nás zabije najprv Chrabromil (vzali sme im voľné popoludnie) a potom McGonagallka (pokazili sme jej program).

„Ehm, no... Takže," týmito inteligentnými slovami začal Lupin svoju reč a bezradne na mňa pozrel. Keďže meškal na naše posledné stretnutie, nevedel o tomto riaditeľkinom nápade ani to málo, čo ja. „Pani riaditeľka sa rozhodla zhromaždiť nás tu, pretože mala skvelý nápad ako žiakom z ostatných škôl ešte viac priblížime naše fakulty," pustila som sa do vysvetľovania a s uspokojením som sledovala nahnevaný McGonagallkin výraz. Tento pokus o zblíženie mňa a Lupina jej nevyšiel. „Cieľom je vytvoriť divadelné predstavenie, kde žiaci jednotlivých fakúlt zahrajú dôležité momenty z histórie fakulty, predvedú jej problémy a radosti, ale aj vízie do budúcnosti. Podľa pani riaditeľky nás tento projekt zblíži ako fakultu a taktiež nám pomôže efektívne tráviť voľný čas," vysvetlila som to a McGonagallkina tvár nebezpečne sčervenela. Lupin konečne pochopil o čo ide a rozhodol sa spolupracovať: „Keďže ani nám nepredstavila všetky detaily, vrátime jej slovo, aby tak mohla urobiť teraz." Obaja sme sa na ňu falošne usmiali a odišli sme sa postaviť na kraj miestnosti.

„O čo jej vlastne ide?" opýtal sa ma Lupin zatiaľčo riaditeľka niečo vysvetľovala a ja som si uvedomila, že je to prvá veta, ktorú mi povedal za posledný týždeň. „Ďalší pokus ako z nás urobiť kamarátov?" nadhodila som s úškrnom. „Mohla si už za tie roky uvedomiť, že je to márne," prevrátil očami. „To vieš," povzdychla som si, „niektorí ľudia sa nevzdávajú." „Tak to hej," prikývol a potom sme stíchli, lebo McGonagallka sa od nepodstatných kecov presunula k dôležitejším informáciám.

Teddy:
Akurát som sa snažil vymyslieť dôvod, pre ktorý McGonagallová tak strašne túži po tom, aby sme sa s Weasleyovou prestali hádať, keď som začul svoje meno: „... a ak vám to nebude prekážať, navrhujem pána Lupina ako hlavnú postavu," hovorila práve riaditeľka. Tak toto je vrchol! Najprv ma nominuje ako organizátora nejakého debilného Výročia a teraz tam mám aj hrať hlavnú rolu, aby som mal ešte nabitejší program ako doteraz. „Prepáčte pani riaditeľka, ale ja s tým nesúhlasím," ozvalo sa z úst človeka, od ktorého by som to čakal najmenej. Z úst mojej spoluorganizátorky, mojej najväčšej nepriateľky. Z úst údajne najkrajšej baby na škole. Z úst Victoire Weasleyovej. Čo sa to deje?! Prečo sa ma zastáva?!

„Prečo s tým nesúhlasíte slečna Weasleyová?" opýtala sa McGonagallka. „Pretože pán Lupin je chlap, o ktorých je známe, že nedokážu robiť viac vecí naraz. V prípade, že ho obsadíte do divadelného predstavenia, bude venovať všetku svoju energiu nácviku a ja budem celé oslavy Výročia plánovať úplne sama," odpovedala Weasleyová a mne spadol kameň zo srdca. Nespadla na hlavu, proste je len egoistická ako vždy. Ale výnimočne som za to bol vďačný.

„Samozrejme slečna Weasleyová, vaša sťažnosť je opodstatnená. Hlavnú úlohu teda namiesto pána Lupina zahrá pán Potter," ustúpila McGonagallka a mne síce bolo ľúto Jamesa, ale bol som hlavne šťastný, že to nie som ja. Asi by som mal Weasleyovej odčarovať tie vlasy na znak vďaky. Okay už mi šibe.

Kútikom oka som sledoval Weasleyovú, ktorá sa samoľúbo usmievala. „Prečo si to urobila?" opýtal som sa. „Nevrav mi, že si to chcel hrať," prevrátila znechutene oči. „Náhodou, možno áno," povedal som naoko urazene, na čo sa Weasleyová začala strašne smiať, no keďže McGonagallka ešte hovorila, snažila sa to tlmiť ako najviac to išlo. „Čo je ti vtipné?" opýtal som sa teraz už naozaj urazene. „Ty," zadúšala sa od smiechu, „pretože vôbec nevieš klamať!" „Čo ma prezradilo?" uškrnul som sa aj ja, lebo pri pohľade na ňu sa nedalo nesmiať. „Tvoje vlasy," uchechtla sa, „keď klameš, vyblednú." Tak toto ma dostalo. Ona si všíma zmenu farby mojich vlasov?! Tak toto je divné. „Prečo si všímaš moje vlasy?" opýtal som sa udivene. „Je veľmi dôležité poznať svojich priateľov, no ešte dôležitejšie je poznať svojich nepriateľov," uškrnula sa.

„Tak na dnes končíme," tleskla rukami McGonagallka, „stretneme sa budúci týždeň o takomto čase. Účasť je nutná len pre hercov, ostatní budú pomáhať pri prípravách Výročia pod vedením slečny Weasleyovej a pána Lupina. Dovidenia!"

Ahojte!
Takmer po mesiaci sa opäť hlásim s novou kapitolou :D je tam trochu menej pocitov a viac konverzácií :D

Vics vedie tichú vojnu s McGonagallovou a Lupin ničomu nerozumie - to bol pôvodný názov kapitoly, ale zbytočne veľa prezrádzal :D

Ďakujem za všetky voty a komenty, dodávajú mi chuť písať. Dúfam, že sa časť páčila :D

Sissi