Stretli ste už niekedy prehnane namysleného chalana, ktorý si myslí, že práve on je mužom vašich snov?
Áno? Tak potom sa viete vžiť do situácie Victoire Weasleyovej, ktorej život znepríjemňuje Edward Lupin.
Edward (Teddy) Lupin to tiež nemá ľahké. V...
Teddy: „Aa, prepáčte pani riaditeľka," zmätene som povedal, keď som si uvedomil, že už môžem rozprávať.
Tá krava Weasleyová mi prilepila jazyk na podnebie. Ja viem, že to je moja chyba, lebo som ju začaroval, aby spadla, ale tak spadnutie a prilepenie jazyka o podnebie sú dosť rozdielne veci.
Navyše Weasleyová sa tvári ako úplne neviniatko a ako vždy vyviazne bez trestu.
Celé mužské osadenstvo našej školy je do nej až po uši a keď povie na čierne, že to je biele, poslušne jej pritakajú a budú to tvrdiť aj McGonagallke.
Ženské osadenstvo má Weasleyová tiež v hrsti, lebo hoci ju neznášajú, vedia, že vie kopu ochranných kúzel proti nepriateľom a s obľubou ich používa.
A prečo ju vlastne nemám rád ja?? No, môže si za to sama. S Jamesom sme sa v druhom ročníku (ona bola v prvom) stavili o 30 galeónov, že ju pobozkám. Tak som za ňou išiel, pobozkal som ju a skôr než som jej to stihol vysvetliť, strelila mi takú facku, že ešte dva dni som tam mal odtlačok jej dlane.
„Pán Lupin! Môžete mi vysvetliť, prečo ste na mojej hodine takto neúmerne vášmu veku vyrušovali a potom, ste na pergamen napísali meno slečny Weasleyovej?!" nahnevane sa opýtala riaditeľka.
Pre Merlinove gate! Čo jej mám teraz povedať?! „Pani riaditeľka, na vašu otázku som nemohol odpovedať, lebo Weasleyová na mňa použila nejaké kúzlo, ktoré mi zabránilo rozprávať a keďže som nemohol rozprávať, napísanie jej mena na pergamen bola jediná šanca ako Vám to vysvetliť," dokončil som svoj monológ. A už som videl Weasleyovej nahnevaný pohľad a McGonagallkine ľadové oči sa zapichávali do mojich.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Pani riaditeľka! To nie je pravda!" začala protestovať Weasleyová, no učiteľka ju mávnutím ruky zastavila. „Pán Lupin, nikdy neobviňujte čarodejníka, ak nemáte dostatočný dôkaz a slečna Weasleyová," prísne na ňu pozrela, „myslím, že si nemusíme nič navrávať, obidve vieme, že toho máte veľa na rováši, aj keď som Vám to nikdy nedokázala a preto si myslím, že aj táto "nehoda" má niečo spoločného s vašimi čarodejníckymi schopnosťami!"
Victoire: Pre Merlina! Ona fakt nie je riaditeľkou Rokfortu len tak pre nič za nič! „Možno máte pravdu pani riaditeľka, ale nemôžete ma potrestať za niečo, čo nemôžete dokázať," povedala som tak trochu namyslene. Vedela som, že mi nemá ako dokázať moju vinu.
McGonagallová sa zamyslela a spýtavo pozrela na obrazy riaditeľov. Jeden z nich, asi Dumbledore sa na ňu usmial a prikývol. „Slečna Weasleyová, mohla by som si požičať váš prútik??" opýtala sa McGonagallka, hoci to znelo skôr ako rozkaz.
„Nech sa páči!" nedôverčivo som jej ho dala. „Minerva, ale urob to neverbálne. Tie deti by to nemali poznať," vystríhal ju Dumbledore. McGonagallka prikývla, urobila prútikom nejaký zložitý pohyb a stalo sa presne to, v čo som dúfala, že sa nestane. Môj prútik začal chrliť zaklínadla pospiatky. A som v keli...
„Slečna Weasleyová, myslím, že toto je dostatočný dôkaz," triumfálne na mňa pozrela riaditeľka, „Obaja budete každý piatok večer po škole! Do odvolania! Vy slečna Weasleyová viete prečo a vy pán Lupin preto, lebo ste ju vyprovokovali k jej činu. Môžete ísť."
Úžasne! Proste fantasticky! Prečo pre Snapov sveter na to musela prísť?! Nahnevane som odkráčala z riaditeľskej pracovne.
„Dovidenia pani riaditeľka!" zakričala som ešte cez plece, aby nemala viac dôvodov na moje potrestanie.
Teddy: Aha, takže ona mi tu bude hovoriť, že nemám obviňovať čarodejníka, keď nemám dôkaz a sama ma nechá po škole, lebo som ju vyprovokoval k jej činu, čo NEMÁ ako dokázať. Výborne pani riaditeľka, toto ste vyriešili.
A ešte piatky! Každý vie, že piatok je najlepší deň na menší výlet do Rokvillu a súkromnú Záškodnícku párty. Ale možno tam pôjdeme len asi dvakrát a odvolá to. Snáď.
Victoire: Celú cestu do klubovne som za sebou počula Lupinove kroky, ale nemal odvahu sa priblížiť.
„Jablkové pyré," povedala som pokojne heslo a vošla do poloprázdnej klubovne.
Vyšla som do dievčenskej spálne. „Konečneeee!" zvýskla moja šialená kamarátka Emma nadšene, no keď uvidela ako sa tvárim, jej nadšenie pokleslo. „Čo sa stalo??" opýtala sa súcitne. „McGonagallka mi na to prišla," prevrátila som oči, „ale problém má aj Lupin!" uškrnula som sa víťazoslávne. Keď som videla jej udivený pohľad, s úsmevom som jej celý rozhovor prerozprávala. „Ale poďme už na večeru!" navrhla som, keď som dokončila.
Na večeri sme sa stretli aj s Roxy, ktorej som musela ešte raz prerozprávať čo sa stalo u riaditeľky, pretože keď som to vravela Em, ona balila nejakého siedmaka. Roxanne je ten typ dievčaťa, ktorý sa bude obliekať aj dve hodiny, pričom vyskúša tak tridsať outfitov a spokojná bude až vtedy, keď bude vyzerať dokonalo. Rada pôsobí na opačné pohlavie, chce sa chalanom páčiť, ale pokiaľ viem, vážnejší vzťah ešte nemala.
Po výbornej večeri, ktorá bola o to lepšia, že Lupin vyzeral úplne zničene sme si sadli do vyhriatého kresla pri krbe a pokúšali sme sa spolu zosmoliť esej o škriatkoch z dejín mágie. Robili sme to už osvedčeným postupom: Roxy hľadala informácie v knihách, Emma ich dávala na papier v stručných poznámkach a ja som vytvárala esej.
Dnes nám to ale išlo pomalšie ako inokedy. „Škriatkovia sa delia na: domových škriatkov, raráškov, leprechaunov, červených pikulíkov a kupidov," začala Roxanne, „To mi pripomína, že ma Greg pozval na rande k madam Puddifootovej! Pôjdeme tam počas nasledujúcej návštevy Rokvillu! Nie je to zlaté!" „Rozkošné," súhlasila Emma, „ale dopíšme tú esej nech máme pokoj." „Ok," súhlasila Roxy, „domoví škriatkovia majú čarovnú moc, ktorú ale nemôžu použiť bez dovolenia pána." „Môj brat dostal pred niekoľkými rokmi od ocka kázeň, lebo sa snažil prinútiť Wendy, aby mu napiekla asi štyri plechy koláčikov a ona to fakt musela urobiť," začala som sa smiať, „všetko by dobre dopadlo, keby Louis nebol ešte malý a nehral by sa s nimi. Mali ste ho vidieť! Zababrané tričko, koláče po celej kuchyni a môj brat s koláčom v ruke, ktorý ockovi tvrdí, že on žiadne koláče nejedol!" To už sme sa rehotali všetky a na esej sme úplne zabudli.
Vzdali sme to, zbalili sme si veci a ešte stále sa usmievajúc sme vyšli do izby, kde sme si ležiac na posteli rozprávali vtipné príhody ešte dlho do noci.
Ahoj! Takže som tu s takou nudnejšou kapitolkou, ale chcela som, aby ste Vicky trochu viac spoznali a vžili sa do jej života :) Je mi ľúto, že až teraz, ale ja fakt nič nestíham :D
Ak sa časť páčila, dajte vote. Ak nie, tak mi napíšte do komentu, čo je zlé, čo treba opraviť. Ďakujem, Sissi
