Hej, Parkerová! 2 ✓

- 21 -

Čas uplynul rýchlo. Rýchlejšie, než som chcela, no všetko sa nám podarilo. Všetko, to vyšlo.

Madam Wayová si ma zavolala do nejakej sály, v ktorej bol prítomný ako Sad tak aj Lars.

Za mnou však vošiel dnu Gerard a vtedy sklonila svoj pohľad a so založenými rukami sa povrtila na stoličke. Potom k nám znova vzhliadla a rukou naznačila, nech začneme s tým, s čím máme.

Netušila, čo máme za lubom.

Gerard začal spievať a ja som sa zatiaľ snažila hrať na gitare. Bolo to len také brnkanie, no neznelo to zle. Podľa mňa nám to aj ladilo. Predtým sme si to ešte skúšali.

Dokončili sme pesničku a ja som si povzdychla. Pozrela sa von oknom a zrazu ucítila Gerardov dotyk na svojej ruke.

„Chceli ste niečo, v čom budem dobrá. Zložila som túto pesničku. Síce nie sama, no tóny a text sú viac ako polovične moja práca," povedala som a pozrela sa na ňu. 

„Ale uvedomuješ si tú jednu vec," šepla a zadívala sa na mňa s víťazným pohľadom.

„Áno," odvetila som a pozrela sa na moju ruku spojenú s tou Gerardovou, „museli sme sa stretnúť, aby sme si to nacvičili."

„A vieš, čo to znamená?" usmiala sa.

Bolo to divné. Usmievala sa, no už to nevyzeralo tak vychcane alebo zlostne. 

Ale... prirodzene (?).

„Že som nesplnila vaše požiadavky?"

„Hm," zasmiala sa a záporne pokrútila hlavou. „Jonathan bol prvý, ktorého som si chcela zobrať, no moja matka ma vhodila do rovnakej situácie ako ja teba. Samozrejme som všetko splnila," vravela, zatiaľ, čo sa postavila a prišla pri nás bližšie.

Na sebe mala peknú róbu vhodnú jej veku. Bola tmavosivej farby a na pleciach mala prehodený sveter. Vlasy mala vypnuté do drdola a topánky na miernom podpätku.

„No pri tom všetkom som na to bola sama. Prvý týždeň mi chýbal, no nekontaktovala som ho a ani on mňa. Na tretí týždeň som už na neho prestala myslieť a venovala sa len," pozastavila sa a smutne zasmiala, „tejto veci."

Podišla k nám ešte bližšie a položila mi ruku na plece.

„No ty si to tak nespravila. VY, ste to tak nespravili. Moja matka mi nedovolila zobrať si ho, pretože som ani nechcela. Uvedomila som si, že ho nemilujem.

No vy..." usmiala sa a ruku z môjho pleca preniesla až k mojej dlani. „Máte moje požehnanie."

Usmiala som sa na ňu a v mojich očiach to už nebola "tá Stará Slivka". Ale babka môjho právoplatného snúbenca. Bola som taká šťastná. Túto chvíľu už nemohlo asi nič pokaziť.

„Je tehotná," povedal Gerard zbrklo a ja som zhíkla.

„GERARD! Toto vážne nie je tá správna chvíľa," šepla som k nemu s mračnom nad hlavou.

„Prepáč, je dôležité, aby sa to vedelo."

„Tak ale toto celú situáciu mení," povedala madam Wayová. 

Bála som sa jej ďalších slov.

„Svadba musí byť čo najskôr."

„Hm?!" nechápala som.

„Aby si sa vošla do šiat predsa," zasmiala sa a pustila ma.

Neveriaco som sa na ňu pozerala, no bola rada, že sa z nej vyklula celkom dobrá stará mama. 

Bola rada.

Čo sa však o Larsovi nedá povedať. Áno, povedal mi, že som lepšia kamarátka, než priateľka, no videla som v jeho očiach hnev. Hnev zmiešaný so smútkom.

Ale to j už iný príbeh.

Hlavné je to, že si toho imbecila môžem konečne zobrať.

„Čo je?!" spýtal sa, keď si všimol, ako sa škerím.

„Nič, Gerard, nič. Všetko je už úplne skvelé," usmiala som sa a on mi úsmev opätoval.

Zdravím.

Áno, časť som nevydala celé storočie, no stále som nevedela, či koniec napchám do jednej časti alebo nie. No, ale napchala som to sem. :D Neviem prečo, no príbeh ma prestal baviť písať a tak som to už jednoducho ukončila. Mňa to nebavilo písať a bolo to na príbehu vidno. Nechcela som, aby sa vám zhnusil a tak som to spravila takto a ukončila to tak, aby bolo jasné, že je to už definitívny koniec. :D

Okej, všetkým VÁŽNE ďakujem za podporu, komentíky, voty, videnia atď. ♥ :3 Milujem vás a týmto sa s vami aj týmto príbeho lúčim.

Papaaa! :3