Než zomrieš ✓

ONI

"Niektoré viem rozoznať, niektoré sám cítim, aj keď oveľa slabšie, ako ľudia. Zmiešané pocity ma však mätú. Pôsobia na mňa komplikovane," poviem úprimne.
"Napríklad?" spýta sa a trochu sa zahniezdi, aby na mňa lepšie videla. Zalovím v mysli.
"Znechutenie z ľudského konania. Smútok z predčasnej smrti. Hnev, keď si niekto vezme život dobrovoľne," na chvíľu sa odmlčím a ona pri mojich slovách zahanbene skloní hlavu.
"A ku všetkým cítim ľútosť," dodám. Pozrie na mňa. Opäť ten zvláštny úsmev.
"Smrť cíti ľútosť?" zdvihne obočie.
"Samozrejme, že áno. No nie takú, ktorá by ma trhala na kusy, spôsobovala mi výčitky, alebo niečo podobné. Je mi ľúto, keď musím odviesť zviera, dieťa, dobrého človeka.. je mi ľúto,že sa nestihli rozlúčiť s tými, ktorých milovali,"
Stále sa tvári prekvapene. Pravdaže, veď to celé nedáva zmysel. Smrť cíti ľútosť. Byť ňou, tiež tomu neverím.

Lenže ja nie som len stav, nie som niečo,čo sa človeku prihodí. Som bytosť a každá bytosť je schopná v nejakej miere cítiť a mať emócie, aj keď nie všetky. Rovnako, ako zviera nevie, čo je znechutenie, ja nepoznám radosť. Nedokážem byť šťastný, no ani nešťastný.
Och, už vlastne sám neviem.
"Čo láska?" spýta sa, vytrhnúc ma zo zamyslenia.
"Láska?" zaskočene zopakujem. Pravdaže sa pýta na lásku. Opäť sa snaží romantizovať.
"Nie," poviem, aby som ju vrátil do reality, "koho by som tak miloval? Láska je príliš zložitá, komplikovaná a má priveľa podôb," zamrmlem.
"Rozprávaj mi o láske, ktorú poznáš," navrhne.
"Prečo?"
"Aby si ju mohol pochopiť," riekne prosto.

"Videl som lásku k zvieratám. Stará pani, ktorá každý deň kŕmila holuby v parku.."
"V čom spočívala? Ako si prišiel na to, že je to láska?" spýta sa, nabádajúc ma viac sa nad tým zamyslieť, kým dokončím vetu.
"Bol to úprimný úsmev na jej tvári, keď holuby pozorovala," dedukujem opatrne, "Bola sama, opustená, mala len svoje holuby, preto cítila lásku k nim,"
"Tak vidíš, pochopil si," usmeje sa na mňa, no ja nesúhlasím. Protestne sa vystriem.
"Nie. Počul som lásku k matke v slovách človeka, ktorý ju zradil. Prečo to urobil, ak ju miloval?
No videl som aj úprimnú lásku k rodičom v srdci malého chlapca.
Spoznal som dvoch mužov a ich nezmyselnú lásku k peniazom a majetku, či lásku k Bohu, no na konci ju obaja oľutovali. Opätovanú lásku umierajúcej manželky. Čistú, slepú lásku odvrhnutého zvieraťa k človeku.
Videl som lásku k životu, ktorú si v sebe objavila príliš neskoro.
Ničomu z toho som však neporozumel,"