Ja-Legenda

Začiatok

Všetko sa to odohrávalo v jednom meste, ktoré bolo známe najmä svojou históriou o upíroch, vlkodlakoch a čarodejniciach.

Keď som sa vracal zo školy, videl som vonku nadupanú motorku a na nej taký bežný frajer, ako vídavate vo filmoch. Samozrejme kapitán futsalového tímu a obľúbenec na škole. Veľmi rád sa posmieva iným, ktorý nie sú v jeho partii.

A tak ako som ho tam videl stáť, myslel som si, že zas začne narážať nato, že on je hviezda a já len obyčajný študent s priemernými známkami a priemerným autom, ale nestalo sa.

Po ceste domov som išiel samozrejme so svojími kamarátmi, Steaven a Kate.
Bavili sme sa o tom, že čo budeme robiť večer a kam pôjdeme pozrieť.

Kate, moja dobrá kamarátka, navrhla nejakú strašidelnú prechádzku lesom, o ktorom kolujú staré legendy o tom ako tam žila kedysi rodina vlkodlakov a všetci čo tam išli sa už nevrátili.

My, ako každý teenageri, sa "nebojíme" ničoho. Steaven ráznym a zároveň aj veliacim tónom rozhodol, že teda pôjdeme.

Ako som prišiel domov, taška s knihami išla hneď bokom. Zobral som si veci na futsal (halovky, kraťasy, tričko), a hneď som išiel na tréning. Po  tréningu ako som sa vracal, uvažoval som o tom čo nás môže prekvapiť v tajuplnom lese.

Steavena som zobral ako prvého, hneď som ho mal po ceste, a pre Kate sme prišli asi tak o 10 minút.

Kate nás na začiatku viedla a já so Steavom sme išli pozadu za ňou, lebo sme sa trošku báli. Kate začala rozprávať o neobjasnených vraždách čo sa tu stali. Zaujímalo ma odkiaľ má takéto informácie. My zo Steavom chceme byť v našom malom mestečku strážci zákona a chodíme robiť do skladu z dôkazmi, ale také presné analýzy nemala odkiaľ vedieť.

Tak  som sa jej stále vypytoval, že odkiaľ vie také veci.

,,Našla som si to na internete" alebo ,,v novinách." 

Takú odpoveď som aj čakal, ale určite by na internete nenašla niečo ako, že kde predtým bola obeť, ským bola a podobné veci o akých rozprávala. Bolo to zaujímavé, ale potom sme započuli niečo v tme blízko nás. Steaven chcel vedieť kto sa to tam skrýva, tak sa šiel pozrieť. Išiel som za nim v tesnej blízkosti, ale Kate za nami nešla a čakala nás na mierne podmočenom a bahenitom chodníčku. 

Mysleli sme si, že nás čaká dobrodružstvo plné prekvapení, no našli sme iba stopy, ktoré smerovali hlbšie a hlbšie do lesa. Stopy, ktoré sme našli, boli zaujímavo vytvarované, hlavne tie dlhé nechty mi naháňali hrôzu. Tak som Steavovi povedal nech sa vrátime naspeť ku Kate, lebo už sa začína moc stmievať. Steaven nemal námietky.

Chodníček sme našli len-tak-tak, lebo v tej tme nebolo fakt nič vidno, ale Kate tam nebola...