NEW WOLF GANG

II.

Cass POV

Zastavil sa mi dych a ja som sa pozrela do neznáma. Ak je jej syn Stiles potom toto je Claudia.

"Musíme vás dostať domov." sklonila som sa k nej odhodlane a ona sa na mňa uslzená pozrela,

"Ale ja už neviem ísť domov. Som mŕtva." utrela si slzy a smutne sa usmiala.

"Ak to dokážem aj ja, tak aj vy." usmiala som sa a ona sa na mňa spýtavo pozrela.

"Premením vás. Ako vlk sa budete môcť vyliečiť. Zastaví to aj chorobu, aby vás naďalej na zemi netrápila." víťazoslávne som sa uškrnula a žena sa zamyslela.

"Súhlasím." povedala nakoniec a ja som jej pomohla sa zdvihnúť.

"Bolí to?" zastavila ma a ja som sa zamyslela.

"Bolí. Ale spolu to prekonáme. Pre Stilesa." pousmiala som sa a jej tvár sa rozžiarila.

"Tak poďme na to!" odhodlane sa usmiala a ja som pocítila ako sa moje telo mení...

-

"Claudia!"zvrieskla som na ženu zmietajúcu sa v kŕčoch.

"Musíte to vydržať! Toto nie je ako u Scotta, priateľa vášho syna! Tu musíte vlka pustiť dnu!" zvrieskla som keď začala mlátiť rukami.

"Ale ako?" zavrčala na mňa nervne.

"Predstavte si les. Ako beháte. Voľnosť. Dokážete veci, ktoré iní nemôžu. Nadýchnite sa. Cítite vôňu živice. počujete zvuky. Claudia, čo počujete?" snažila som sa jej pomôcť.

"Sovu. Ako pomaly dýcha." uvoľnila sa žena a mne spadol kameň zo srdca.

"Je to........." z oka jej vypadla slza a ja som sa pousmiala.

"Je to nádherné." usmiala sa a oči zožltli.

Nastáva premena. Claudia sa rozkašľala a jej telo sa začalo meniť. Telo sa naťahovalo a a aj tvár sa menila. žena na mňa vystrašene pozrela ale ja som len prikývla a čakala. Na tele jej vyrazila srsť ebénovej farby.

Premena bola dokončená a predo mnou stála krásna ebénová vlčica.

Pyšne som sa narovnala a vlčica sa uklonila.

"Vitaj medzi vlkmi. Tvojou novou rodinou." pohladkala som vlčicu po srsti a uzrela v jej očiach radosť.

Tá však po chvíli zmizla a vlčica na mňa bezradne pozrela.

"Ak sa chceš premeniť predstav si svoje ľudské telo. Všetko čo robíš ako človek." usmiala som sa a o chvíľu predo mnou zas stála Stilesova mama.

"Tak a teraz domov." chytila moju ruku a rozbehla sa.

Zahla za roh, ktorý som predtým ani nepostrehla a ja som zostala s hrôzou v očiach stáť.

Miestnosť bola veľká ako letisko. Celá biela s radami stĺpov. A v jej strede bol Nemeton. To však nebolo to čo bolo tak zaujímavé a hrozné. Na Nemetone sedel Stiles s nejakou múmiou.

"Čo to dopekla?" zamrmlala som a pozrela na Claudiu.

"Takto tu je už dlho. Protivník ktorý s ním hrá starú hru Go je Nogitsune. Temná líška, ktorá sa živý strachom a konfliktmi." zamrmlala.

"STILES!" zvolala som no nič. Nič s ním nepohlo.

"Nebude ťa počuť. V tomto svete nie." pokrútila hlavou a ja som si zúfalo sadla.

"Ale ako mu mám pomôcť?!" zavrčala som.

"To čo vás spája je posvätný zväzok. Taktiež viete cez neho komunikovať, len ste na to ešte neprišli." usmiala sa a ja som na ňu vytreštila oči.