Vojak A Vojačka

25. časť

Ráno bolo krásne. Armáda mi veľmi chýba preto som rada že sa vraciam. Popravde aj Alex mi chýba. Stále som po nociach na neho myslela. Hoci som si to nepriznavala. Naraňajkovať som sa. Obliekla sa a vyrazila do armády. Do môjho druhého domova. Keď som vošla všetci sa na mňa pozerali. Vošla som do Alexovej kancelárie. Sedel tam v celej svojej kráse. Vyzerala byť unavený. Zodvihol klavír a hľadel na mňa. Potom sa mierne priusmial a ukázal rukou na stoličku ako na znak toho že si mám sadnúť. Alex začal hovoriť.

Ahoj.

Ahoj.

Tak čo ťa sem privádza.

Chcem sa vrátiť do armády.

Fajn.

A.

Čo a.

A aj ku tebe.

Moja veta ho zaskočila. Stuhol s otvoreními ústami. Keď sa spamätal povedal.

Č-č-čo robíš si zo mňa srandu.

Vyzerám tak.

No nie ale ty dokážeš všetko.

Predstierať lásku nie.

Potom sa postavil a kráčal ku mne. Chytil ma za ruku a postavil ma na nohy. Jemne mi chytil aj tú druhú a pritiahol si ma k sebe. Cítila som jeho dych. Naše pery sa spojili. Bosk bol dlhý a teplý. Keď sme sa od seba konečne odtiahli Alex sa na mňa usmial a povedal.

Som rád že si prišla. Veľmi si mi chýbala.

Áno to som pochopila.

Obydvaja sme sa zasmiali.

Bude ty stačiť hodnosť kapitánka.

No počkaj v tvojej sms-ke bolo že budem riaditeľka nie?

Ale je lepšie povedať chodím s kapitánkou ako chodím s riaditeľkou.

Iba som sa usmiala. Potom ma zaviedol na cvičisko aby som videla zmeny ktoré spravil. Nič nové tam nebolo no on bol na seba taký hrdý tak som ho nechala. A páčil sa mi ako sa chválil a ako kráčal ako mu vlasy viali vo vetre. Páčili sa mi jeho oči a ruky a ústa a on celý. Už som pochopila prečo som sa do neho zaľúbila.

Potom mi predstavil nováčikov a všetkých nových ľudí. A nakoniec sme skončili v jeho kancelárii. Iba tak sme sa rozprávali a potom sme šli na obet. Dali sme si pizzu. A iba tak sme kráčali. Potom ma odprevadil až ku vchodu. Keď už odchádzal dal mi krásny dlhý bozk a objatie. Potom sa pozdravil a odišiel. Ja som výška schodmi a otvorila som dvere. Spravila som si večeru a zjedla som ju pri telke.iba tak som prepinala. Nič poriadne pre mňa nešlo. Rozhodla som sa že si pôjdem ľahnúť. Keď v tom mi začal písať Alex.

Alex: Ahojt.

Ja: Ahoj.

Alex: Už spíš.

Ja: Nie nemôžem zaspať a ty.

Alex: Tiež. Stále myslím na teba.

Ja: Aj ja na teba.

Alex: Dnes to bolo fajn.

Ja: Áno. Móžem sa ťa niečo opýtať.

Alex: Samozrejme.

Ja: Čo mám spraviť a tým prsteňom.

Potom mi už neodpísal. Prstami som si prešla po perách a spomínala na ten horúci bozk stále som ho mala pred očami. Až som si sadla na posteľ a moj pohľad sa upriamil na prsteň ktorý som mala položený na nočnom stolíku. Vzala som ho a v duchu sa sama seba pýtala. Prečo mi ho vlastne dal? Prečo len nepovedal ze je s ňou koniec? Nezodpovedaných otázok v mojej hlave bolo stále viac a viac. Celý svet bol zrazu naruby.

Ráno keď som vstala pršalo, šla som do kúpelne pristavila sa pred zrkadlo a skoro som chytila infarkt. Kruhy pod mojími očami boli tak veľké ako Grand Canyon. Nuš a vtedy som vedela že je zle každý to hneď spozná a najhoršie na tom bolo že som to nemala čím zakryť pretože som sa nemaľovala a žiadne pomôcky ako make-up či korektor som nemala. Snáď sprcha pomôže.

Keď som vyšla zo sprchy dala som na seba krátky a tenký župan a znova sa pozrela do zrkadla kruhy už boli menšie ale stále viditeľné.V župane som chodila po dome vlastne strávila som v ňom skoro celý deň.

Na obed som si pripravovala cestoviny a keď som si nakladala na tanier zrazu niekto zazvonil. Šla som otvoriť. Stál tam Alex. Premoknutý do nitky. Pozeral na mňa ako na zjavenie.

Pane bože poď ďalej. Budeš chorý a nečum tak na mňa.

Buchla som mu do pleca a on sa zasmial.

Ja,ja v živote som ťa takto nevidel väčšinou si bola len v uniforme alebo v tom vyťahanom tričku a maskačových nohaviciach a pri najhoršom tak v nemocničnej košeli. Si prekrásna a nevyspatá ako som si všimol.

Nemala som slov tak som sa len usmiala a dodala.

Ako vidím si veľmi všímaví. Pôjdem ti po nejaké veci zatial choď do kúpelne a vyzleč sa.

Šla som do izby  zamkla dvere aby tam náhodov nevtrhol a dala si na seba rýcho tepláky a tričko. Vzala som veci ktoré patrili jemu no požičal mi ich v nemocnici ked som svoje nemala. Zaklopala som do kúpelne či môžem. Otvoril a stál tam predomnou len v boxerkách. Skoro som sa roztopila to jeho telo achh. Podala som mu veci a usmiala sa.

Obleč sa. A niesi hladný? Mám cestoviny. Ak chceš dám ti.

Samozrejme ďakujem prídem hneď len sa prezlečiem.

Vošla som do kuchyne a nakladala aj jemu prišiel ako duch a zozadu ma objal, položil hlavu na moje plece. Nespravila som nič len som sa opýtala.

Tak čo ťa sem doviedlo?

Ty.

Ja. Prečo ja.

Veď máš rada dášť nie.

Áno.

Tak som si na teba spomenul. No myslel som na teba vkuse a tak som prišiel. Konečne som s tebou.

To áno konečne sme spolu a sami.

A dala som mu do ruk tanier. Sadli sme k stolu oproti sebe a jedli sme. Alex sa napchával ako keby rok nejedol. Tak som do neho podrýpla.

Chutí?

Len kývol hlavou ako somárik a pozrel sa na mňa a na brade mal omáčku. Odsunula som sa od stola vstala a podisla k nemu, poutierala mu prstom bradu a so smiechom dodala.

Ty prasiatko.

Alex sa zasmial, položil príbor a vzal si ma na kolená obchytil ma tými svojími veľkými svalnatými rukami a dodal.

Milujem ťa.

Ja teba tiež.

Naše pery sa pritiahli ako magnety. Sladké bozky sa stávali vášnivejšími. Sedela som mu na kolenách Alex sa o mňa opieral. A ja som sa cítila bezpečne. S ním. Už navždy.