Vojak A Vojačka

9. časť

Potom som vojakom povedala nech sa pripravia. Že pôjdeme do baru. Všetkým sa rozžiarili oči.

Po nejakej tej dobe sme vrazili. Všetci sme boli pri bare. Ja som tam čakala na nejakého chlapíka ktorý cezo mňa mal niečo poslať riaditeľovi. Keď som ho konečne zbadal podal mi lístok na ktorom boli napísané o teraz na pánskych wc. Okamžite som vyrazila. Alex si všimol ako mi ten chlap podaval piapierik a tak išiel za mnou.

Na wc sme sa začali rozprávať. Prišiel tam Alex. Išiel na wc. Chlap sa má opýtal či mu verím. Ja som povedala že áno že je z náších. Povedal že tovar príde o dve mesiace a dal mi papierik pre riaditeľa. Prikívla som a odišla som. Po nejakej dobe prišiel aj Alex. Vojaci sa má začali pýtať kto bol ten chlap a ktorým som sa na bojisku rozprávala a potom ho zastrelila. Povedala som im že to bol môj bývalí a všetkým zmizol úsmev z tváre. Začala som sa smiať.

To snáď nie vy sa naozaj smejete.

Viete ja niesom až taká sviňa ako ste si mysleli musela som na vás tlačiť aby ste poslúchali.

Potom sa už nič nedialo. No však niektorý vojaci si išli zatancovať a zo stredu parketu a ozvalo iba.

Boj,boj,boj.

Okamžite som tam vyrazila. Pretlačila som sa pomedzi dav ľudí a videla som Alexa ako sa s niekým bije. Okamžite som ho odtlačila a dala som mu moju ruky pod krk. Aby stál na mieste. Zaprela som sa.

Alex upokoj sa. Nemôžeš sa tu biť.

Uprel na mňa pohľad. Chytila som ho za ruku a ťahala von z klubu.

Zbláznil si sa nemôžeš sa tu pobiť s hocikým.

Prečo.

Si vojak máš im ísť príkladom. Týto ľudia neznášajú vojakov. Myslia si že sú zlý. Musíme im ukázať že sme iný ako si myslia.

Po tomto rozhovore vyšli vojaci von a išli sme do tábora.

Ďalší deň sme mali voľný. Odlietali sme až o ten deň. Nič zaujímavé sme nerobili. Večer si zase vojaci sadli do tábora a spievali si. Spievali o mame. Bolo to krásne. Prisadli som si k ním a začala som viesť monológ.

Viete, ste tu aby ste pomáhali štátu. Ste silný. Máte doma rodiny, kamarátov, príbuzných a vy sa vydáte aj tak na misiu aby ste ochránili náš štát. Štát vám dôveruje. Dôveruje vám skoro celý štát.

Ale čo to hovorý bezcitná mrcha.

Povedal jeden z mladších vojakov.

Vieš člo ek musí byť silný a niekedy musí byť prísny. Ale aj tá najväčšia sviňa môže mať citi.

Po týchto slovách som vstala, nastúpila do auta a išla do klubu. Počula som Johna ako na mňa kričí nech sa vrátim. Ale ja som sa nevrátila. Pilotrebovala som si vybiť zlosť. Chcela som sa pobiť keďže vojaka do krbu zbiť nemôžem. Vedela som žena má majú za prísnu, drzú, mladú mrchu no toto som nečakala.
-----------------------------------------------------------
Ták ďalšia časť za nami. Dúfam že sa vám páčila. Bola trochu kratšia. Dúfam že vám to nevadí. Budem rada keď dáte komentár či pozitívny alebo negatívny a za vote. Ďakujem😘😘😘😘😘😘