Mladá fotografka

#13

Po tom ako vídeme z budovi nasadneme do Lucasovho auta a on ma vezie niekam ani neviem kam. Míňame reštaurácie, čajovne aj klub ,v ktorom naposledy vystupovali a ja som bola na chvíľu súčasťou ich kapely.

"Lucas, kam to ideme nič si mi zatiaľ nepovedal," opýtam sa ho.

"Kam by sme mali ísť? Ideme si užiť naše spoločné rande," odpovie.

"Ale kam presnejšie," pýtam sa ho znova.

"To nechaj namňa," odpovie mi.

Auto zastaví v jednej z uličiek nášho mesta. Približne viem kde sme no neviem kde presne ak by ma niekto vysadil práve tu a poslal ma domov určite tam nedôjdem. Skôr než si stihnem uvedomiť ,že Lucas vyšiel z auta, mi otvára dvere a podáva ruku aby som vystúpila. Slnku dávam ešte pol hodiny kým zapadne a na oblohu víde mesiac s hviezdami a začne sa večer.

"Lucas, o chvíľu zapadne slnko kam to ideme?" opýtam sa ho znova.

"Už sme skoro tu. Poď prejdeme chvíľu peško," odvrkne a tak šľapeme asi 5 minút pešo až kým nevíjdeme na kopec ,z ktorého je neopísateľný pohľad na naše mesto a na západ slnka. Siahnem si za chrbát kde skoro vždy nosím foťák. Som fotografka. Niektoré baby nosia ako svoj doplnok svoju kabelku umňa je to môj foťák mám ho pri sebe skoro stále. Nikdy totiž neviete čo pekné sa vám naskitne alebo čo pekné budete chcieť vyfotiť ako napríklad práve teraz. Foťák chytím do rúk ,krytku dám dole ,zapnem ho a snažím si predstaviť ,z ktorého uhlu bude fotka najkrajšia zrazu vo svojom objektíve vidím Lucasa. Foťák odtiahnem od svojich očí a pozriem sa na neho.

"Čo je? Vadí ti azda ,že musíš zas fotiť mňa?" pýta sa teraz prezmenu on mňa.

"Nie ,nie vôbec. Pózuj ďalej," odpoviem.

A on sa zmení na dokonalého modela ,na takého akého som nefotila asi nikdy v živote. Obrysy jeho tela sú tak krásne,vlasy tam ligotavé a jeho tvár tak nádherná pri svetle zapadajúceho slnka a ja sa len usmievam na každú fotku ,ktorú vyfotím. Slnko zapadá a ja sa snažím spraviť posledné fotky Lucasa a užívať si tento okamich tak ako keby nemal nikdy skončiť. Cítim však ,že mi je už zima a slnko už zapadlo. Vidí to aj Lucas a tak sa ma opýta:,,Je ti už zima?"

"Áno, mohli by sme už ísť," poviem.

"Dobre tak poďme," povie.

"Počkaj ešte," chytím ho za ruku a on sa otočí a ja cítim jeho pery na mojich a jeho jazyk v mojich ústach ", ďakujem za dnešný večer."

"To ešte nieje všetko Ann, poď ideme do auta," chytí ma za ruku.

Tak taká krátka kapitola :) úžívajte si advent