Mladá fotografka

#8

14:25 a konečne zvoní na koniec poslednej hodiny. Zbalím všetky veci zo svojej lavici,vybehnem k skrinke,schmatnem vetrovku a topánky spolu s Pavlou a Karin rýchlosťou blesku vyletelíme zo školy a zamierime si to na zástavku neďaleko školy. Každá nastúpime na svoj autobus a smerujeme domov. Prvé čo som doma spravila bolo to ,že som otvorila notebook vložila SD kartu do neho všetky fotky prekopírovala do zložky menom Koncer-Lucas,otvorila fotky a začala ich prevracať. Po chvíli som ale zacítila chuť po káve a hlad. Otec doma nebol ale stihol navariť Lazane ,ktoré od neho milujem. Po dojedení som si zobrala ešte ani nie načatú kávu a smerovala do izby kde som otvorila Photoshop a fotky ,ktoré sami najviac páčili som upravovala. Zrazu mi blikla na Fb správa od Borisa: Ahoj Ann, máš super profilovku vidno ,že si fotografka a musíš mať aj kopu fotografov za kamarátov:) hah aj ja už jednu mám. Tak čo ako sa podarili fotky? vieš, som nedoškavý

Nad jeho nedočkavosťou som sa zasmiala ale chápala ho a tak som mu pár fotiek neupravených poslala a on ďakoval a tvrdil ,že si ma najmu do svojej crew. Boris napísal tak ako tvrdil keď sme sa po koncerte rozprávali. Lucas však nie nenašla som si od neho žiadnu správu na fb a ani na mobil nepísal. Vedela som ,že mám byť pohodová a nemyslieť si ,že mi bude vypisovať deň a noc. Zvyšok fotiek som si nechala na večer na kurz fotenia kde si svoje fotky upravujeme a navzájom si ich kritizujeme a chválime. Po dvoch hodinách upravovania som zavesila ich spoločnú fotku na svoju fb stránku,označila ich skupinu a aj členov skupiny. Na moje prekvapenie sa tam zvrhla lijkova lavína a dosť ľudí aj komentovalo fotku pozitívne čo ma tešilo. Nepozerali len na nich ale hlavne na moju prácu. Potom som už fotky zahodila na druhú koľaj a začala sa učiť do školy na ďalší deň. Keď som pozrela na hodinky a zistila som koľko je hodin rýchlo som vybrala SD kartu vložila ju do obalu ten hodila do tašky k notebooku a letela na autobus. Presne tak ako je to umňa zvykom.

--------------------------------------

Do učebne som vletela s 10minútovým meškaním a so srdcom ,ktoré mi v hrudi bilo ako o závod a to preto lebo som na chodbe stretla Lucasa. Zas smeroval k mame do pracovni a keď ma uvidel skríkol na celú chodbu:,,Ann, ahoj"

Stačili len dve slová od neho a ja som vedela ,kto to je otočila som sa a usmiala sa na neho. On ma bez slova objal a dodal:,, Máš hodinu fotenia?"

"Áno, každú stredu a piatok," nevedela som čo povedať.

"Boris, mi písal ,že si mu posielala fotky a ja čo??" vyškeril namňa oči.

"Veď si mi nepísal. Mala som tak viac času uprovovať ich," povedala som mu pozrela na hodinku a zhrozila som sa čo si všimol.

"Asi by si už mala ísť ako pozerám na tvoj výraz tváre," zasmial sa nadomnou.

"Áno, vieš moj učiteľ John nebude nadšený už teraz meškám," povedala som mu.

"Tak to prepáč ,že ťa zdžiavam mala si povedať. Keď dojdeš domov tak mi prosím pošli fotky aj ja som nane zvedavý," dodal a už odchádzal a kývol mi.

Pohľad učiteľa Mendesa stál zato. Uľahčila som ho ale úsmevom a on zmekol a len mi ukázal moje miesto aby som si sadla a začala pracovať. V tom mi ale zabzučal mobil vo vrecku a ja som sa len spravila ,že si ho vyberám na stôl aby som sa na neho mohla pozrieť správa od Lucasa: Nezájdeš po hodine na kávu do Starbucksu? 

Lucas

Stretnutie s Ann bolo nečakané,krátke ale príjemné. Jej úsmev mi zlepšil deň, len tak som ju zahliadol v chodbe kde sme sa stretli aj po prvý krát a nedalo mi to neozvať sa k nej po tom ako som s ňou strávil včerajší večer. Škoda ,že sa ale ponáhľala. No, skôr než som vošiel do maminej kancelárie poslal som jej SMS s tým či by nešla na caffe. Starbaks istí všetko! Nerozmýšľal som nad tým proste som jej tú správu poslal a teraz sedím v kresle u mami v kancli a ona sa zomňa vysmieva lebo som vraj zaľúbený a veľmi to prežívam. Ja však neviem či som?? SOM?? ozval sa vomne môj hlas. Ťažko pochybujem... Neviem či sa viem zamilovať... Čo to vlastne je?... Všetky baby ,ktoré som mal boli len ako moje ozdoby. Niečo ako náhrdelník alebo ako ich make up prenich. Čo ak je ale Ann iná? ozval sa však ten hlas vomne zas.