Výmena duší

15. kapitola

Ľahnem si do postele. Ako ich nájdem? Garigejovci stále útočia len po skupinkách, väčšinou málopočetných, tak čoho sa bojím? Otec určite rieši podobné prípady každú chvílu. Vlastne by som mala byť rada, že mne sa takéto prípady naskytnú len občas. Dobre, budem musieť síce improvizovať, ale stačí, aby som ich nejako uväznila a potom odovzdala vláde. No, znie to až príliš jednoducho.
Zrazu som počula šuchot na stene môjho domu. Žeby sa ma už Garigejovci chystali zabiť  prepadom cez okno? Vyčarila som to prvé, čo ma napadlo ( v mojom prípade panvicu) a čakala som pri okne. Keď sa objavila postava, hneď som ju omráčila panvicou po hlave a bola som spokojná s mojou prácou, pretože ten daný človek spadol omráčený na našu záhradu. Kde mám to číslo, kde mám volať? Vtedy ma niečo napadlo. Preboha, veď to nemusel byť Garigejovec, to mohol byť aj Thomas, ktorý tu mal prísť!
Rýchlo som utekala dole schodmi ako keď býk uteká za svojou červenou vlajkou. Otvorila som vchodové dvere a očividne som sa nemýlila- na zemi ležal omráčený Thomas. Preboha, neexistuje, že som ho zabila panvicou. Lucy, najprv sa vždy máš pozerať na útočníka! Vravel mi hlas v hlave. Super. V mojom prípade to bol len chudák Thomas, ktorý prišiel na priateľskú návštevu. Nehýbal sa. Ale veď je to upír. Ako som ho mohla omráčiť? Tváril sa tak neutrálne. Nevedela som, čo mám robiť, pretože upíra by mi určite neošetrili, keby som aj zavolala záchranku. Nehýbal sa už dobrú hodinu. Už som aj plakala. Snažila som sa ho oživiť, ale jeho hrudník sa nedal ani stlačiť.
,,Thomas! Preber sa! Čo ťa treba budiť špeciálne s nejakým ionizátorom?!" povedala som nešťastne.
Zrazu spustil smiech, že sa až po zemi šúľal. ,,Ja z teba nemôžem! Najprv ma zavalíš panvicou, potom sa mi snažíš dávať umelé dýchanie , aj keď vieš dobre, že som upír a nakoniec ma ideš oživovať ionizátorom? Fúha, nevedel som, že som frankenstein." dopovedal a ďalej sa smial.
,,Ty si sa načisto zblážnil? Šalený blázon. Takto sa zakrádaš , tak nečudo, že ťa triafam panvicou!" povedala som.
,,Bože, ten tvoj krvilačný fejs mi ostane navždy v pamäti! Koho okrem mňa si čakala?" spýtal sa pobavene.
,,No samozrejme, vieš , podviedla som ťa a potom som bola ozbrojená panvicou, pretože som čakala, že prídeš a myslela som, že ma zabiješ." povedala som úplne normálne.
,,Vieš Thomas, ten Richard má fakt sexy telo. Prepáč. Nevedela som sa od neho odtrhnúť, keď som ho bozkávala 3 hodiny na moste pri západe slnka." dopovedala som s neutrálnym výrazom. Už aby mi uveril. Keď si bude robiť žarty on zo mňa, tak aj ja z neho!
,,Ty si ma podviedla? Ja som si myslel, že ma miluješ!" povedal úplne vážne a tak sa nasral, že začal ničiť veci v mojej izbe jednu za druhou. Potom chytil našu spoločnú fotku a rozbil ju na márne kúsky.
Ani som sa nenazdala, už utekal von oknom. No super, toto som pohnojila.
Utekala som dole schodmi a kričala som: ,,Thomas, ja som len žartovala! Len som sa ti chcela pomstiť za to, že si ma na smrť vydesil!" kričala som šokovane. Lenže, on už bol dávno preč a nepočul to. Super, Lucy, ty vieš všetko pohnojiť na plnej čiare.
Vrátila som sa do izby a začarovala som izbu, aby sa upravila a všetko poničené opravilo. Potom som schytila fotku s Thomasom a povedala som:,, Ako mi mohol Thomas tak ľahko uveriť? On mi snáď neverí?".
Tak s ním proti Garigejovcom rátať nemôžem. Zrazu mi došla sms-ka od Richarda: Ahoj, Lucy. Garigejovcov je 3. Pohoda, nejak ich zneškodni a volaj mi. Držím ti palce. Aj by som ti pomohol ,keby to nemala byť skúška na to, ako to sama zvládneš. Momentálne sa Garigejovci ukrývajú v hračkárni Petrichovcov v centre vášho mesta. Zlom väz, Lucy!
Richard je naozaj milý, že mi aspoň pomohol s tým, kde Garigejovcov nájdem. Určite to nemá dovolené, pomohol mi čiste dobrovoľne a to si naozaj cením. Budem sa mu musieť potom poďakovať. Aká zhoda náhod! Práve spomeniem Richarda a už mi píše.
Prevliekla som sa do čierneho, aspoň tak sa to vo filmoch zvykne robiť, keď sa chystá na nejakú akciu. Moja prvá akcia v živote! Bojím sa. Ešteže Garigejovci nekonajú rozumom, pretože to by som už bola nahratá.
Šťastie, že má dnes mama nočnú, pretože odísť z domu by nebolo vôbec jednoduché. Kráčala som po chodníku a rozmýšľala som. Viem byť neviditeľná? K tomuto sme sa s otcom nikdy nedostali, tak skúsim to. Zakliala som sa, aby som bola neviditeľná. Len ako to overiť? Zbadala som bezdomovca pri lavičke, ako tam sedí a niečo si mrmle. Tak som ho začala štuchať. Otáčal sa ale zrejme nikoho nevidel, tak začal jačať. ,,Preboha! Duchovia existovať! Ja nemať rád duchov! Ja musieť utiecť! Ja musieť nájsť krotiteľa duchóv!" kričal chudák vystrašený bezdomovec. Mám neviditeľnosť? Tak teraz sa už nebojím. Utekala som ku hračkárni. Teleportovala som sa dnu, to nepočuť. Lebo keby som ja mala otvárať dvere, pri mojom šťastí by to bolo počuť na druhý koniec planéty.
Kráčala som pri policiach s hračkami a hľadala Garigejovcov, možno i nejaký pohyb. Ale nič som nepočula. Možno tu niesú. Pokračovala som ďalej v ceste a zrazu som zazrela svetlo vykúkajúce spoza kancelárskych dverí.
Priblížila som sa ku dverám a počúvala som ich rozhovor:
,,Myslel som si, že ho zneškodníte už pred dvoma dňami!" povedal najvyšší. O kom to rozprávajú? Koho ešte nezabili? Minule som spravila tú chybu, že som najprv konala a ani som si nevypočula, čo majú tí ľudia na srdci. Tak som sa rozhodla, že si ich vypočujem a potom ich zneškodním. Sú traja. Najvyšší- zrejme ich velitel, má divné fúzy, vyzerá ako Hitler. Potom je tam jeden bucľatejší, ktorý sa pri pohľade na veliteľa trasie ako kreveta. A ten tretí sa tvári, akoby jediné, čo ho zaujímalo, bola výplata.
,,Pane, nemohli sme ho zneškodniť, pretože sa ešte neobjavil." povedal ten Bucľo.
,,Ako to, že neobjavil? Nie je to väčšinou tak, že všade, kde sa objavíme, či dokonca zaútočime, objaví sa a bráni všetky tvory?" povedal Hitler.
,,No, očividne nie. Dvakrát sme zaútočili na upírov a on sa ani raz neobjavil." povedal Pracháčko otrávene.
,,Keby ste neboli taký pakovia, dávno by ste vedeli, že je vo väzení." povedal Hitler.
,,Pane, my sme to nevedeli. Je nám to ľúto, chybu napravíme a privedieme vám Adama priamo na váš pozemok." povedal Bucľo. Adama? Počkať, hádam nechcú zabiť môjho otca? Len to nie.
,,Môžme si jeho smrť pekne vychutnať. Ako ho máme zabiť? Upáliť zaživa? Utýrať zaživa?" pustil sa do rozhovoru Pracháčko.
,,Nie, ja ho chcem živého. Chcem, aby videl, že keď bude bezmocný, ako celá jeho planéta zanikne a ako ju pekne ovládnem." Povedal Hitler.
,,Dobre pane, sme dohodnutý. Budete mať naservírovaného Adama živého!" povedal Bacuľko.
Zrazu Hitler zmizol. A do frasa, unikol ten najdôležitejší. Neváhala som a snažila som sa zajať aspon týchto dvoch. Tak oni idú týrať môjho otca? Vyčarovala som oceľovú tyč a švihla som s ňou Pracháča aj Bucľa tak, že leteli rovno k stene. Zrazu Bucľo vyčaroval hada, ktorý už útočne na mňa vyskočil. Zhodila som na neho skryňu a zapálila som ju. To bolo o vlas. Zrazu na mňa padal luster a keď už bol blízko k mojej hlave, zaklínadlom som ho odrazila na Bucľa, ktorý bol pri vedomí a snažil sa ma zastaviť. Mávnutím ruky roztrieštil luster a vyčaroval milión včiel, ktoré na mňa začali útočiť. Au, bolí to. Pichajú ma a ja na ne som alergická. Jediné, čo ma napadlo bolo, že som okolo seba vyčarovala ochranné pole a včely sa ku mne nevedeli priblížiť. Ale cítila som, ako pomaly zamdlievam, pretože proti alergii sa bojuje ťažko. Som velmi alergická na včely a pár ma stihlo uštipnúť. Cítila som, ako padám, ale predtým som ešte stihla spraviť moje obľúbené kúzlo- premena nepriateľov na sochy. S posledných síl som vytočila Richardove číslo. ,,Richard..." povedala som len a už sa mi zatmelo pred očami...