Výmena duší

13. kapitola

Stála som v kuchyni pred matkou, ktorá mi ešte nedávno bola blízka, ale teraz mi je úplne cudzia. Tvárila sa, akoby vyhrala nejakú súťaž. Tvárila sa, akoby vyhrala v lotérii. Nechápala som ju. Prečo sa tak usmieva?  ,, Mami, to ty si zažalovala ocka a potom si ho odviedli? Ty si tá príčina, ktorá zabezpečila, že je uväznený ocko a Thomas zmizol?" spýtala som sa jej rovno k veci, načo otáľať. ,, Jasné, že som to bola ja, kto iný? Niekto musel zastaviť túto maškarádu a ja jediná som to mohla zariadiť." povedala posmešne. ,, Ale prečo? Prečo ti tak vadili Thomas s ockom? Prečo si ich vyhnala preč?" spýtala som sa so zvýšeným tónom hlasu. ,, Vieš, nechala si mi cez noc snívať, že čo všetko si zažila odvtedy čo si utiekla z domu. Ver mi, odteraz pekne zabudneš na tie tvoje kúzla, na Thomasa zabudni tiež. S upírom sa priateliť nebudeš! Navyše ja som tvoja matka. Toľko nebezpečenstiev ti hrozí, keď žiješ takýmto životom. Pekne sa vrátiš do školy. Pekne ju vyštuduješ, nájdeš si prácu a normálneho manžela, s ktorým si užiješ normálny krásny život. A nechápem, čo som ti ja urobila. Chcem pre teba len to najlepšie. Starala som sa o teba a ty si odídeš k ocinkovi, ktorý na teba kašľal 14 rokov. Mám ťa v opatere, takže sa láskavo vrátiš domov a budeme sa tváriť, že sa nič nestalo. A toho tvojho upíra som poslala preč. Spamätaj sa, Lucy. Je to upír!" povedala mama diktátorsky. Super. Diktatúra nastáva. Zas idem žiť do tej večnej diktatúry, ktorá nemá konca. ,, Mama, ak u mňa chceš mať aspoň jeden bod, čo tuším sa ani nestane, pretože ťa momentálne neznášam, odpovedz mi na jednu jedinú otázku. Máš ma rada?" spýtala som sa nahnevane. Ako zareaguje? Chcem to počuť hneď teraz. Buď ma rada má alebo ma rada nemá. Ale teraz už vie, že som adoptovaná, takže sa určite ku mne bude správať ešte horšie. Zrazu mi nečakane strelila facku. Od bolesti som dopadla na zem a slzy som mala na krajíčku. Bolelo to, tak strašne. ,,Nedávaj  mi takéto otázky Lucy. Nie sú vôbec dôležité. A hlavne neplač! Vstaň a ideme domov. Máš zaracha!" povedala diktátorsky. No ja nikam nechcem ísť, lenže zrazu vytiahla putá a uväznila mi v nich ruky. Takto sa nemôžem ani teleportovať preč. Som stratená..

Po príchode domov som sa rovno vybrala do svojej izby a plakala som do vankúša celé hodiny. Bolo toho na mňa jednoducho priveľa. Thomas sa stratil. Ocko je uväznený. Ja som väznená tiež vo svojej vlastnej izbe, kde ma mama uväznila. Ale na tú facku nezabudnem. Zobrala mi všetko. Zbohom mobil , knižky, tablet, počítač, telka. Jediné, čo som mohla robiť bolo učiť sa. Na stolíku som mala kopu domácich úloh, ktoré som premeškala počas toho, ako som sa vykašľala na školu. Pobrala som sa k tej kope. Bola od Soni. Soni? Nezvyknem sa s ňou baviť. Je to fajn baba, ale doteraz som sa v škole bavila len s Thomasom. Keď tak uvažujem, ja som ani nepozerala na ľudí okolo seba, pretože keď som našla lístoček skrytý v domácich úlohách, bola som úplne nadšená. Tak predsa som niekomu chýbala. Napísala mi, že by bola nesmierne rada, keby som sa jej ozvala, keď sa vrátim. Musí sa so mnou porozprávať. Neviem síce o čom ste so mnou rozprávať, ale veľmi som rada, že som tu neostala celkom sama.

Na ďalší deň som sa  chystala do školy. Veľa som sa toho síce neučila, ale využijem v škole schopnosti aby ma nevyvolali. Pevne verím, že to vyjde, pretože si ani neviem predstaviť, čo by sa stalo, keby som priniesla domov nejakú zlú známku, prípadne poznámku. Pozerala som sa na seba do zrkadla. Úplne ako mŕtvola, nejaký zombie. Veľa som toho nenaspala, pretože sa bojím ukázať v škole. Navyše modrina od facky mi dňom svietila stále viac a viac. Naniesla som si na to make up, aby mama mi mama nebodaj neublížila ešte viac. A potom hotová som vyrazila do školy so stresom v žalúdku.

Vošla som do šatne. Samozrejme, všetci sa na mňa pozerali ako na nejaké zjavenie. S každej strany sa ozývalo buď "čo tu tá robí" alebo "to už nemohla byť mŕtva?". Cítila som sa úplne nepríjemne. Rozmýšľala som, že by som ušla, ale to by som sklamala ocka. Povedal mi, že problémy treba riešiť a nie od nich utekať. Nakoniec, mal pravdu. Zrazu sa objavila Soňa a hodila sa mi okolo krku a povedala: ,, Ach, tak si mi Lucy chýbala. Viem, že si ma veľmi nevšímaš, ale ja som ťa vždy brala za moju najlepšiu kamošku, a keď si bola nezvestná, cítila som sa hrozne. Snažila som sa ťa dokonca i nájsť, bála som sa, že sa ti niečo stalo alebo si dokonca mŕtva. Kde si celý čas bola?". A tak som jej všetko porozprávala, úplne do detailov. Čakala som, že mi nebude veriť ,že mám moc. Ale ona mi verila a tým mi dokázala, že jej veriť môžem. Len ma objala a povedala: ,, Muselo to byť pre teba veľmi ťažké. Kokos, vžy som vedela, že nie si obyčajná." ,,Ďakujem. Je mi ľúto, Soňa, že som si ťa nevšímala. Si naozaj super. Ďakujem za všetko." Povedala som jej, keď som jej všetko vyrozprávala a ona mi poskytla rady. Sľúbila mi, że čo sa týka školy, s radosťou mi pomôže.
Presunuli sme sa do triedy. Cítila som, že mi nalepili papier na chrbát. Určite to bola nejaká blbosť, typovala som. Vďaka schopnostiam mi to aj hneď spadlo. No veď počkajte, chlapci, ja sa vám pomstím. Už mi napadlo plno skvelých nápadov, ešte i ľutovať budú, že sú proti mne.
Prvá hodina prebehla v pohode, až na to, že vyvolali Šimona. Tak som ho začarovala, aby sa pošťal počas odpovedi. Celá trieda sa mu smiala a ja som sa konečne pomstila chalanovi, čo mi robil zo života 9 rokov peklo. Soňa sa len smiala, pretože vždy vedela, čo urobím. Dokonca som si z jedného chalana vystrelila a vyčarovala mu pavúka na hlavu. Výskal ako keď Justina Biebera odhalia nahého na verejnosti. Takto som nejak prežila tento deň.
Poobede ma ešte Soňa odprevádzala domov, tak som ju pozvala dnu. Neverím, že proti nej mama bude niečo mať, keďže je jedným s normálnych ľudí. Teda podľa mňa nie, pretože je Soňa veľmi šalená. Minule sa postavila na hodine na stôl a začala tancovať na hudbu, čo púšťala učiteľka. Neviem, kde je Thomas. Neviem, kde sa podel. Neviem, kde zmizol. Ale budem veriť, že príde. A budem si zatiaľ všímať ľudí viac kolo mňa. Ešte sme so Soňou spievala množstvo piesní na mojom karaoke. Bavili sme sa tak dobre, že som si vlastne ani neuvedomila, ako mi chýbala ozajstná šalená kamoška, ktorá ma môže vypočuť a smiať sa so mnou.