Výmena duší

14. kapitola

Mala som domáce väzenie ale Soňa mi ho spríjemňovala, pretože jej návštevy mi mama dovolila. Zatial v škole prežívam, pohoda. Ale musím sa vlúpať do otcovej knižnice v jeho dome, pretože musím získať nové informácie. Mame poviem, že idem za Soňou. Takže som Soni oznámila, že potrebujem jej alibi. Súhlasila.

Blížila som sa ku otcovmu domu, neistá, pretože som nevedela, či sa tam dostanem ľahko alebo ťažko. Záleží od toho, či sa v dome nebude nikto obšmietať.
Začarovala som kľučku a zaraz sa otvorila. Prešli už pár týždňov a usadilo sa tu už hrozne veľa prachu. Prstami som prechádzala po zaprášených poličkách a so smútkom som zdvihla rámik s fotkou, na ktorej som bola s ockom a Thomasom. Sľúbila som otcovi, že ho navštívim každý deň ale zistilo sa, že ma za ním nepustia, kým je vo vyšetrovačke. Fakt otrava.
Presunula som sa ku knižnici. Otvorila som dvere a začudovala som sa, pretože tam sedel Thomas s červenými očami a  neprítomným výrazom. Vôbec sa nehýbal, ľudia by si ho mohli pomýliť so sochou. Podišla som k nemu a jemne sa mu dotkla ramena a spýtala sa ho: ,,Thomas, si v poriadku?".
Pozrel sa na mňa a skenoval ma pohľadom. ,,Čo tu robíš?" opýtal sa zdrveným hlasom.
,,Prišla som preštudovať knihovňu, chcem vedieť nejaké nové informácie. A čo tu robíš ty? Nevedela som ťa nikde nájsť." povedala som.
,,Ty mňa? Skôr ja teba. Ale veď cez tvoju matku si mi odkázala, že som hrozný, ukrutný a blbý upír a že sa so mnou rozchádzaš. A že ma už nechceš vidieť. Tak prečo si ma hľadala? Nestačí, že som z nášho rozchodu zrdvený? Mám pocit, že sa mi rozpolilo srdce na milióm kúskov a ešte uvažujem, či chcem vôbec žiť, pretože bez teba som len troska." povedal smutne.
,,Ja som sa s tebou nerozišla! V živote by som niečo také neurobila a keby aj hej, nemyslíš si, že by som ti to povedala osobne? To len matka sa ťa chcela zbaviť a drží ma u nej vo väzení. Ja ťa milujem, Thomas." povedala som.
,,Tak kôli tvojej matke som sa skoro zabil zbytočne?" spýtal sa.
,,Vyzerá to tak." povedala som nahnevane. Ďalší mínus bod pre matku. Skoro som prišla o môjho milovaného Thomasa? Už len tá predstava bola hrozná.
,,Nevyzeráš, Lucy, že by si bola v nejakom väzení. Potom čo robíš tu?" spýtal sa podpichovačne. Rád si robil srandu, pretože vedel, že obchádzať pravidlá je moja parketa.
,,No vieš, spriatelila som sa so Soňou a mama ju má celkom v láske. Takže teraz som akože u nej." povedala som so smiechom. Niekedy som veľmi dobrá klamárka, niekedy nie. Podľa vážnosti situácie.
,,Zrejme mi toho veľa uniklo.Preboha, kto ťa zbil?" spýtal sa ma po tom, čo sa pozornejšie zahľadel na moju tvár.
,,No kto asi. Stokrát hádaj. No, ale poďme už do tej knižnice, pretože by som veľmi rada vedela nejaké informácie, čo sa nachádzajú v otcových knihách. Začneme s tými o upíroch." povedala som a otvorila som hneď niekoľko kníh. Listovali sme, ale žiadne novinky som tam bohužial nevidela. Thomas ma skenoval pohľadom a popritom študoval.
Prešla asi pol hodinka a v tom som zbadala novú informáciu, ktorú som teraz počula prvýkrat.
,,Thomas? Vedel si, že sa z upíra dá premeniť späť na človeka? Píšu tu, že je to veľmi mocné kúzlo. Doposiaľ ho zvládol iba jeden človek menom Magnus Bikkel, ktorý bol prvým človekom nášho rodu. Thomas! Vieš si predstaviť, aké by to bolo úžastné, keby si bol znova človekom?" povedala som mu a už som si to nadšene predstavovala. Znova by som cítila tú jeho teplú pokožku. Znova by som cítila jeho mäkké a teplé pery. Znova by som cítila búšenie jeho srdca, keď by som na ňom ležala.
,,Pamätám si na časy, keď som bol človekom. Boli úžastné. Ale nechcem ním byť. Stále by si ma musela chrániť, pretože ja by som sa ako človek uchrániť nevedel.  A to by ma veľmi vytáčalo." povedal.
Nevadí, itak som si nebola istá, či by som dokázala také veľké kúzlo. Malé kúzla zatial zvládam, ale toto by bolo asi itak priveľa.
Zrazu sa z vonka ozval rozhlas a začali hrať v ňom klasiku. Začala som sa smiať, pretože tie otrepané pesničky v rozhlase neznášam a Thomas to vedel. Postavil sa predomňa, poklonil sa a požiadal ma o tanec. Tak sme spolu tancovali, smali sme sa a pár krát i pošlapali nohy. Ale bola to zábava.
Vonku sa zotmelo, tak som si ešte zobrala pár kníh z knižnice a ponáhľala som sa domov. S Thomasom sme sa dohodli, že ma bude v noci navštevovať, keď už moja mama pôjde spať.
Išla som domov a cestou som si pohmkávala melódiu jednej piesne. Lenže po 15 minútach som trpela paranojou, že ma niekto sleduje. Kamkoľvek som zabočila, človek zabočil za mnou. Ani som sa nenazdala a skončila som v slepej uličke, pretože som si od ľaku už prestala všímať, kam odbočujem. No super, tu nebolo úniku. A ten človek sa ku mne priblížil. Bola som v strehu, pripravená zaútočiť, lenže keď som ho videla celého, uvedomila som si, že je to Richard, ktorý pomáhal pri zatíkaní môjho otca.
,,Konečne som ťa našiel." povedal. Čo tu ten hľadá? Odľahlo mi.
,,Ako sa má ocko?" spýtala som sa ho.
,,No unudene, nemá čo vo väzení robiť. A poveril ma, aby som sa ubezpäčil, že si v poriadku. Ale mal som ti odkázať jednu vec." povedal Richard.
,,Tak von s tým!" zvolala som vzrušene.
,,Na tvojom mieste by som sa, Lucy, netešil. Garigejovci prichádzajú." oznámil mi.
,,Čože? Prichádzajú? A kedy prídu?" spýtala som sa ho.
,,To musíš vedieť ty. Maj sa na pozore, môžu byť kdekoľvek." povedal. ,,Ale sú blízko, pretože minule 50 kilometrov od tohto mesta zaútočili na klan upírov. Potom zaútočili znova. Mám taký pocit, že chcú využiť to, že tvoj otec je vo väzení a myslia si, že ich nemá kto zastaviť. Ničia bytosti. A ty by si sa o to mala postarať. Ale dám ti priateľskú radu- ak sa ti podarí, určite si niekoho zožeň na pomoc. Aj Thomas by bol fajn." dopovedal.
,,Takže, pochopila som to správne, že musím chrániť svet ja namiesto otca, pretože je uväznený? Veď viem toho strašne málo." povedala som zronene.
,,Pracujem na tom, aby tvojho otca pustili čo najskôr von, ale s touto skupinkou garigejovcov si musíš poradiť bohužial, ty." povedal Richard.
,,Budem sa snažiť. Ďakujem za informácie a pozdravte otca." povedala som mu.
,,Určite odkážem." povedal a potom zmizol.
Večer som čakala na Thomasa a nakoniec sa v mojej izbe objavil. Povedala som mu, čo je vo veci a súhlasil, že do toho pôjde so mnou.
,,Spolu to zvládneme." povedal. Potom sa postavil a vyrozprával mi, že sa dozvedel zaujímavú informáciu. Každý upír má nejakú schopnosť. A jeho schopnosť ešte neodhalil, ale sľúbila som mu, že popracujeme i na tom, aby sme ju ohalili.
Tak, strm nehlav, hor sa zas do nebezpečenstva! Asi by som si na to mala i zvykať...