ANTAGONIST || H.S. - SK PREKLAD

Chapter 9

"Toto je hlúpe." Povedal Harry smerom k bicyklu, keď som ho rýchlo nasledovala. "Tento bicykel ani nie je vyrobený pre dvoch." Oprel sa oň.

"Môžeme spraviť, aby to fungovalo. Som útlejšia." 

Začne si ma prezerať od hlavy až k päte. 

Začervenám sa. 

"Týmto ma urážaš?" 

Uškrnie sa. "Nie; je to niečo ako..kompliment, asi." 

"To je jedno, proste poďme."

"Toto nie je dobrý nápad." 

"No ták; je to pravdepodobne jeden z večierkov, na ktoré chodíš stále."

"Nie tak úplne.." 

Okolo nás prefrčí motorka a získa si našu pozornosť; konkrétne Harryho. Motorka zaparkuje presne pred Harryho domom.

"Už ten bicykel viac nepotrebujem." Povie, keď kráča ku svojmu domu. 

"Ale stále ma musíš vziať so sebou." Poviem, keď som blízko za ním. 

"Už ten bicykel nepoužívam; skončené." 

"No ták; daj mi šancu." 

"Nie je to pre teba bezpečné." 

"Viem sa o seba postarať." 

Harry prekrúti svojimi očami a rýchlo vstúpi do svojho domu, odkiaľ zoberieme kľúče a posadí sa na motorku. 

"Dúfam, že sa zabavíš pri písaní si do svojho denníka." Povie predtým, ako naštartuje. 

Chcela som mu ukázať, že nie vždy som ako 'goody goody'. Chcela som mu ukázať, že som schopná si vziať do ruky pohár s alkoholom a vzájomne komunikovať s ľuďmi. Chcela som mu ukázať, že môžem byť úplne iným človekom. 

Ihneď po svojom premýšľaní som schmatla bratov bicykel a začala sledovať Harryho. Zakaždým čo niekam odbočil, som odbočila tiež; vždy keď zastavil, som zastavila tiež, ale tak, aby nemal možnosť ani šancu si ma všimnúť. 

Po niekoľkých minútach som bola už pomerne unavená, ale šla som ďalej. Všimla som si, že čím dlhšie som ho sledovala, tým menej áut bolo na ceste. Na miesto kam sme šli tu bolo až podozrivo prázdno. 

Akonáhle uvidím, že Harry zastavil na mieste, prestanem pedálovať. 

Naozaj som išla až sem, len aby som to Harrymu dokázala? Je skoro desať hodín večer. 

Vidím, ako Harry ide ku podivnej budove. Odvtedy som sa ešte nepohla, pretože sa stále snažím chytiť dych.

Chlape, ja som nemala toľko cvičenia v..

"Amy?" 

Moje oči vyhľadali Liama, v čiernej mikine, ktorý sa zozadu ku mne rútil.

"Čo tu robíš? Nemôžeš tu byť." 

"Čo tu robíš ty?" 

Povzdychol si. "To sa ťa naozaj netýka. Ale Amy, musíš odtiaľto rýchlo odísť. Je to nebezpečné, byť tu takto neskoro večer." 

Má pravdu. Netuším, prečo som to spravila. Na niekoho, koho ľudia zvyčajne volajú 'chytrák' - som pekne hlúpa. 

"Máš pravdu. Neviem, čo som si myslela." Znova sa vysadím na bicykel; pripravená odtiaľto odísť. Rýchlo som sa rozlúčila s Liamom a vyrazila. 

Svojim rodičom som ani nepovedala, že som šla von. 

Do riti, ja som im ešte nedala vedieť.