Brána Smrti

XII.

Toto bude extra krátka časť. Pleeease, don't kill me. Paparapa...(to som sa pokúšala napodobniť P!nk v jej piesni Please don't leave me. Tvárme sa, že ste to pochopili).

Jamia si myslela, vlastne bola presvedčená, že sa veci obrátia k lepšiemu. Celú cestu sa k nej Nico správal ako k starej kamarátke. Hovoril jej, aké má šťastie, že ju dnes stretol, lebo má dobrý dôvod prečo neprísť do práce, o tom, akú zlú prácu má a ako sa v nej nudí. Dnes už nikto nekradne, to je strašné, zakrútil hlavou, naoko naštvane. Potom jej povedal, že je ženatý, má manžela a vymenoval všetky miesta, na ktorých spolu boli...Bola to dlhá cesta , akurát dlhá na to, aby stihla spoznať muža, ktorý jej pomohol. Vytvorila si názor, že lepšieho človeka ani nemohla stretnúť. Postará sa o ňu, bude mať konečne normálny život.

Ale akoby to už bolo pravidlom, niečo sa proste muselo pokaziť. Pred vchodom do jedného z blokov na Nica niekto zakričal a on ju chytil za zápästie. „Aha, to je Will, môj manžel," povedal láskyplne a Jamia stuhla. Will bol jeden z tých, čo ju naháňali. Jeden z tých, čo ju chceli zabiť. A Nico bol jeho manžel. A síce s nimi vtedy nebol, došla jej zdrvujúca pravda. No skôr ako sa stihla celkom rozľútostiť, vytrhla si ruku z Nicovho zovretia a rozbehla sa preč. Vedela, že bežali za ňou. Kričali na ňu, Nico dokonca aj menom, prosili ju, aby zastala. No ona to nemala v pláne spraviť. Nenechá sa zabiť. No jej telo sa na vec pozrelo rozumnejšie ako strachom zastrená myseľ. Bolo zoslabnuté, po nejakom čase odmietlo spolupracovať.

Spadla na studený chodník a jediné na čo sa zmohla bol pridusený výkrik beznádeje. Ležala na boku, do jej zorného poľa sa jej dostali topánky jej prenasledovateľov. Približovali sa prirýchlo, skracovali čas na útek. Spamätala sa v poslednej chvíli, zdvihla sa na nohy a už chcela vykročiť, no v ohybe lakťov ju schmatli ruky jedného z nich a pritiahli k sebe. Začala sa metať, no

„Nechceme ti ublížiť!" hlasno opakoval Nico, no Jamia to počula úplne nejasne, akoby bola pod vodou a niekto na ňu kričal zo vzdialeného brehu. Nevnímala to, stále sa topila v mori paniky, bezútešne kopala nohami a mykala s chytenými rukami.

„Jamia, prestaň, inak ťa budem musieť omráčiť!"

„Urob to, Nico!" prikázal mu Will. A to bolo posledné, čo započula, predtým ako vystrelila z mora do neba úplného nevnímania.

Ak niekto našiel chyby, nech sa ozve. 

Majte ešte pekný večer.

Ahojte.

Paparapapa...