Brána Smrti

VIII.

Máme posledný deň voľna, tak prečo ho nevyužiť?

-

Deň v práci zbehol Percymu rýchlo. Zdalo sa mu, akoby neprešla ani hodina odkedy ho Will a Nico vysadili pred bránou školy. No pravda bola taká, že už odučil tri telocviky a zastupoval chýbajúceho učiteľa angličtiny. Zostávalo ešte jedno suplovanie. Tešil sa, že je viac jeho spolupracovníkov chorých. Aspoň sa nemusel tak skoro vracať domov. Annabeth totiž pracovala z domu a tak naňho okrem obedu čakala aj jej tvár bez výrazu alebo ešte lepšie, tvár s naštvaným výrazom.

Vstúpil do triedy piatakov a zakričal na deti: „Zbaľte si veci a zoberte úbor! Miesto výtvarnej budete mať telesnú!" Deti sa tomu, samozrejme, potešili. Pán Jackson bol predsa najviac cool učiteľ na škole. Starší žiaci mu dokonca mohli tykať. Percy vedel, čo sa o ňom hovorí. Kiežby aj on mohol byť sám so sebou taký spokojný.

Otvoril šatne v hale a počkal, kým sa decká prezlečú. Keď sa pred neho potom postavili, povedal im, čo dnes budú robiť a začal predcvičovať rozcvičku. Keď si zahriali svaly, rozbehol sa so slovami, aby sa za ním pripojili. Zabehol desať kôl okolo telocvične. Behal by ďalej, ale nechcel tie desaťročné deti priveľmi unaviť. Vybral zo skladu  loptu na európsky futbal a kopol im ju. Nemusel im vysvetľovať pravidlá hry, na jeho hodinách sa „kopací" futbal hral bežne.

„Nepozabíjajte sa tu, detiská. Keby niečo, som v kabinete," s týmto žiakov opustil. Musel si urobiť poriadok v papieroch. Neznášal, keď sa musel šprtať v byrokracii, ale keďže si nevedel udržať poriadok, často musel triediť papiere. Vošiel teda do svojho kabinetu a pustil sa do prvej zložky.

Zamyslene pozeral na mená a rozmýšľal, prečo sa mu medzi chlapcov dostali dve dievčatá, keď kútikom oka uvidel niečo veľké za oknom. Otočil hlavu. Takmer mu z nej vystrelili oči, keď zistil, že neďaleko ich školy sa po diaľnici premávajú obri. Vyskočil zo stoličky a prešiel k oknu. Dokonca to neboli len tak nejakí obri. Kyklopovia, uvedomil si a vytiahol z vrecka na svojich teplákoch mobil.

„Haló?" ozvalo sa z druhej strany.

„Annabeth? Počúvaj-"

„Pracujem, Percy," prerušila ho a zložila.

Percy si zanadával. Chcel ju varovať, Kyklopovia išli smerom k ich blokom. Skúsil jej zavolať ešte raz, ale to hovor rovno zrušila.

Vytočil teda druhé číslo, ktoré ho napadlo.

„Nico, počúvaj ma!" skríkol do telefónu, keď mu Nico začal hovoriť, aký sú s Willom práve teraz zaneprázdnení.

„Prepáč, čo sa deje?"

„Kyklopovia. Sú v New Yorku a presúvajú sa k našim domom."

„Prosím? Percy, to je predsa omyl. Ja ich nikde nevidím."

„Počkaj, kým sa priblížia. Teda, nečakaj. Okamžite sa niekde skryte. Ja idem za Annabeth."

„Percy!"

„Čo?"

„Neopováž sa odísť zo školy, je to jasná smrť. My ju nájdeme a zoberieme so sebou."

„Ale-" Píp. Píp. Píp!!!!

Percy musel uznať, že Nico mal pravdu. Bolo by hlúpe ísť za Kyklopmi. Okrem toho, Nico s Willom sa k nej dostanú skôr ako on. No nechcel nechať Annabeth a ich dvoch nechať samých napospas Kyklopom. Čo mám robiť? pýtal sa sám seba.

Rozhodol sa, že počká, kým skončí piatakom hodina a potom to nejako vyrieši. Strach, ktorý teraz zvieral jeho vnútro mu nedovoľoval znovu sa sústrediť na prácu. Tak len sedel na stoličke a tupo civel na hodinky nad jeho stolom.

Cŕŕn!

Konečne sa to rozbieha :) 

Dúfam, že sa páčilo. Stále platí, že ak by sete mali nejaké pripomienky, napíšte mi ich do komentárov. Rada sa opravím. 

Majte pekný deň. Ahojte :)